Pod šeptajícími dveřmi od TJ Klune je naozaj neobyčajný príbeh o smrti, nádeji a láske. Téma smrti tu bola pekne spracovaná, autor to pojal jemne a čarovne.
Hlavný hrdina Wallace mi spočiatku veľmi vadil. Takého otrasného chlapa som už dlho nezažila. Pôsobil ako bezcharakterný človek, ktorému záleží len sebe. Nebral ohľad na pocity druhých a ja som si nevedela predstaviť, žeby som si ho obľúbila. Lenže potom sa objavila Mej, aby ho odviedla do prekrásnej čajovne, kde som spoznala ďalšie postavy - Nelsona, Apolóna a Huga.
V tejto knihe bolo vidieť, ako sa postava môže zmeniť. Pretože, keď som čítala, videla som, ako sa Wallace stáva lepším človekom.
Mej bola skvelou Smrtkou, už od prvého momentu som vedela, že my dve by sme boli kamošky. Bola nespútaná, vtipná a milovala svojich blízkych. Nelson a Apolón boli duo, ktoré som nevedela, že potrebujem. A ešte keď sa do toho pridalo Nelsonovo provokovanie Wallaca, vtedy som z toho nemohla. Nemôžem zabudnúť na Huga, ktorý bol srdcom čajovne. Hugo bol podľa môjho názoru najväčšie zlatíčko. Bol chápavý, ohľaduplný a nemal voči druhým predsudky.
Samotný príbeh pôsobil veľmi príjemne, aj keď bola hlavnou témou smrť. Nemala som pocit, že by som bola smutná, ale naopak, usmievala som sa, keď dej napredoval. Dôležitým aspektom bol aj výber čaju, čo som ani netušila, že môže byť také výnimočné a veľmi sa mi to páčilo.
Nemám ani dostatočné množstvo slov, aby som vyjadrila svoje pocity po dočítaní, pretože áno, boli aj slzy, ale radosti a šťastia. Už dlho ma žiadny príbeh nezahrial pri srdci ako tento. Úplne to vystihuje jeden komentár, ktorý som videla na Goodreads.
„This felt like reading a gay Pixar movie.“