Neviem prečo, ale vždy, keď vidím, že knihu napísali dvaja autori, tak mám strach, ako to vypáli. Pri tejto knihe som mala strach skoro celý čas počas čítania, ale nie kvôli autorkám, ale kvôli príbehu. Odohrával sa v Krvavých Šenkoch. Tu sa hneď na úvod priznám, že toto miesto som si musela najprv vygoogliť. Neviem, či to bol zrovna najlepší nápad.
Hlavnou hrdinkou je Rebeka, ktorá pochádza z jednovaječných dvojičiek. Karin je však už 5 rokov mŕtva. Našli ju zavraždenú práve v spomínaných Krvavých Šenkoch a páchateľ je doteraz neznámy. Rebeka sa však nevzdáva a chce obnoviť prípad. Jej priateľ Lukáš s tým však nesúhlasí a naštrbí to ich vzťah. Beka narazí na nového vyšetrovateľa Andreja, ktorý sa rozhodne prípad otvoriť. A ona sama pátra aj na vlastnú päsť. Miestami až bezhlavo.
Niektoré scény boli predvídateľné, ale určité pasáže som nedýchala a otáčala stránky rýchlejšie ako som čítala. V knihe okrem napätia nechýbala ani romantická zápletka.
Lukáš mi nebol sympatický od začiatku, Andrej sa pre zmenu nesprával profesionálne. No a samotná Beka bola miestami dosť nebojácna.
Oceňujem, že som mohla spoznať ďalšie miesto na Slovensku, ale osobne ho asi navštíviť nepôjdem. Aj v samotnej knihe je spomenutých dosť hrôzostrašných historiek a to mi bohate stačí.
Navyše som si na 100% istá, že ani náš pes by sa tam necítil dobre.
Čo to sa v knihe dozviete aj o geopatogénnych zónach.