Tak ako sa hovorí: Nesúď knihu podľa obálky, tak by malo i platiť: Nesúď knihu podľa prvej strany.
Čo sa zo začiatku zdá ako vtipná spoveď učiteľky síce frustrovanej, ale so zmyslom pre humor sa mení na vážny román zaoberajúci sa témami ako rasizmus, priateľstvo, rodinné vzťahy... Je to román o dôvere, láske a zrade. V neposlednom rade je to i román o hľadaní samého seba, či o tom, ako nám môže pretiecť život pomedzi prsty a bez toho aby sme si to čo i len všimli zostanú naše sny a túžby neuskutočnené, lebo vždy sa nájde niekto, koho uprednostníme pred sebou, niekto, kto potrebuje našu pomoc, niekto, kto je dôležitejší ako my sami. A toto je mnohokrát problémom i nás žien, že svoje želania, sny a túžby utláčame do úzadia len preto, lebo na prvom mieste je rodina a mnohé iné (pre nás dôležité) dôvody. Avšak častokrát je to len strach z neznámeho, strach uchopiť svoj život do vlastných rúk. Alebo je to pohodlnosť?
Hlavnou postavou tohto románu je 42-ročná Nora Marie Eldridgeová, učiteľka na základnej škole, ktorá sama o sebe hovorí, že je ženou z horného poschodia. Lebo ženy z horného poschodia žijú život plný tichého zúfalstva, sú absolútne neviditeľné.
Po príchode rodiny Shahidovcov do Cambridgeu v štáte Massachussets sa Norin život mení. Do života jej vstupuje Reza, Sirena a Skandar - táto trojica ju vtiahne do komplikovaného prostredia. Nora zažíva v tejto zvláštnej konštelácii rôzne emócie: dôveru, lásku, pochybnosti, zradu...
“Vyhlásila ma síce za ozajstnú priateľku, ale nebola som pre ňu len obyčajná učka a občasná spolunájomníčka? Aj ja som mala v živote ľudí, ku ktorým som pristupovala takto ľahtikársky: človek si hierarchiu vždy uvedomuje, aj keď predstiera, že mu je ľahostajná.”
Až potom, čo Nora zostane sama a Sirena, Reza a Skandar sa vytratia z jej života, prichádza na to, že jej čosi chýba, že život môže byť aj viac ako len škola, starostlivosť o príbuzných, viac než len holá existencia. A tak po rokoch, keď žila len zo spomienok na Sirenu, Skandara a Rezu, sa rozhodne vziať život do vlastných rúk. Potom príde deň, keď je nútená precitnúť a realita ju zrazí na kolená, deň, kedy príde poznanie: “Poučila som sa zo svojich chýb. Moje zlyhania ma oslobodili: bola som blázon, ale teraz som múdry blázon.”
Tento román má mnoho vrstiev, mnoho krásnych myšlienok a je mu potrebné venovať viacej času ako jedno popoludnie. Treba ho nielen čítať, ale i vnímať, premýšľať nad ním, vychutnať si ho.
Nuž a na záver ešte jedna pekná myšlienka o domovine:
“Keď sa raz vydáš od brehu na svojej malej loďke, keď raz vyplávaš, už nikdy nebudeš naozaj doma. To, čo si zanechala, už existuje iba v tvojej pamäti, a tvoj ideálny kút sa stane akousi zvláštnou zmiešaninou všetkého, čo si opustila pri každej zastávke.”