Sebastian Fitzek u mňa patrí k autorom, po ktorého knihách siaham automaticky, keď uzrú svetlo nášho slovenského sveta. A samozrejme, mám na to dôvod, keďže doposiaľ sa mi nestalo, že by ma nejaká jeho kniha neoslovila či nejakým spôsobom nebavila. Všetky doteraz čítané knihy sú vynikajúce psychotrilery, ktoré vám odsýpajú neskutočne rýchlo. Ich dej je vždy plynulý a plný zauzlení a vysvetlení, ktoré by vás ani vo sne nenapadli. A samozrejme, Zberateľ očí nebol výnimkou. pokračovanie článku

Ešte ste nepočuli o tejto knihe? Nevideli ste jej obálku? Nečítali ste ju? Kniha, ktorá obletela celý slovenský knižný svet, a preto ju určite nemôžete prehliadnuť. Poďme si ju spoločne priblížiť a dokázať, že toto je skutočne čitateľský zážitok, ktorý vám nemôže chýbať vo vašej čitateľskej zbierke. pokračovanie článku

Pre tých, ktorí nepoznajú toto dielo minimálne podľa názvu, tak vám poviem, že ide o štvrtý diel zo série Auris, nemeckého spisovateľa Vincenta Kliescha, ktorý túto sériu napísal na námet Fitzeka. A priznám sa, je to tam aj trochu vidieť, ale práve to ma na tom baví. Krátke kapitoly a dej, ktorý neustále plynie spolu s niečím tajomným, čo vás núti neustále otáčať stránky. pokračovanie článku

Na slovenskom trhu je Denisa Fulmeková roky známou spisovateľkou. Ja som ju spoznala len prednedávnom, nakoľko som sa po priemerných skúsenostiach našim autorom radšej vyhýbala a neriešila otázku „prečo nepodporiť slovenský trh?“. Viac sa mi osvedčila zahraničná literatúra, ale pripúšťam, že k tomu dopomohol aj „nešťastný“ výber kníh, ktoré boli považované sa slovenské hity, ľudia ich žrali ako teraz populárny xylitol (brezový cukor), ale ja tú našu literatúru buď nechápem alebo jednoducho nie je pre mňa. pokračovanie článku

V knižnom svete pozná Elenu Ferrante, aspoň po mene skoro každý. Mňa jej knihy zatiaľ obchádzajú, ale aj na ne raz dôjde. Teraz mi celkom šmakujú rozprávky a všade kam sa pozriem, na mňa nejaká žmurká. Aj Pláž v noci je rozprávkou, ale či pre deti alebo skôr pre dospelých? To už nechám na vás. Ako experiment ponímania (hlavne detského) temnoty, zákerného a zlého správania, strachu z noci, bolesti a samoty je kniha viac než vhodná. pokračovanie článku

Carsten Henn je nemecký spisovateľ, ktorý sa do môjho povedomia dostal svojou prvou knihou Starec a more príbehov, ktorá si podmanila stovky, či možno tisícky slovenských čitateľov. Keďže som sa stala autorovou fanúšičkou, bolo jasné, že sa pustím aj do knihy Pekár a vôňa príbehov. Pravdou však je, že som už do nej nešla s takým nasadením ako do predošlej, ale to len z dôvodu, že som sa bála, či autor svoju výnimočnosť už nevyčerpal v predošlom príbehu, do ktorého nepochybne zakomponoval svoje srdce aj dušu. No hneď ako som začala čítať, som vedela, že tento príbeh bude rovnako emotívny, ako ten predošlý. Hoci v prvom sa mi viac páčila vôňa kníh a kníhkupectva, tu som cítila vôňu pečiva, ktorá dodala príbehu ľudskosť a výnimočnosť. Možno sa vám to pri čítaní týchto riadkov bude zdať smiešne, ale verím, že až si tento príbeh prečítate, pochopíte, čo to znamená... pokračovanie článku

Darcy Coates a jej hororová séria o strašidelných domoch je jednou z mojich najobľúbenejších, a preto vždy, keď sa niečo nové chystá, siaham po týchto knihách automaticky. Pre mňa je to vždy stávka na istotu. Tentoraz som dostala hneď dvojitú dávku strachu v diele Dům tajemných stínů. A opäť som si knihu ako milovník tohto žánru zamilovala. pokračovanie článku

Môžem spokojne skonštatovať, že kniha Dievča v jeho tieni je skutočne veľmi vydarená, a to hneď vo viacerých smeroch. Prvým je výborný dej, pri ktorom sa nemáte šancu nudiť čo i len na minútu. Druhým je, že je neskutočne nabitá emóciami, ktoré vás skutočne strhnú a občas i pobúria. Ďalším sú bezpochyby zaujímavé postavy. A ďalším veľkým plusom, (hlavne pre mňa) sa stali vedecké fakty a doktorské prostredie, lebo ja som fakt doslova maniak na všetko, kde sú operácie, pitvy, postupy liečby či rekonvalescencia. pokračovanie článku

Autorka Christy Lefteri si ma minulý rok získala svojou knihou Včelár z Aleppa, ktorá patrila k jednej z najobľúbenejších toho roka. Vtedy totiž svojou silou zasiahla moje srdce obrovskou vlnou smútku, ktorá sa mi vryla pod kožu. Hovorila u utečenectve, o ľuďoch, ktorým sa z minúty na minútu otočil život, a ktorí museli len s pár vecami odísť, opustiť svoje domovy. Museli sa vydať do neznáma, kde ich osud vôbec nebol istý. Už vtedy to bola silná téma. A tak, keď na slovenský trh prišla aj jej nová kniha, Spev vtákov, vedela som, že to bude opäť skvelý zážitok. A veru som sa vo svojom predpoklade nemýlila, pretože táto kniha sa mi páčila ešte oveľa viac ako Včelár z Aleppa. pokračovanie článku

Hoci čítam všetko, mojím obľúbeným žánrom bol odjakživa horor, krimi a triler. Preto vždy, keď sa objaví na trhu niečo z tohto žánru, môj mozog automaticky siaha po týchto tituloch, a to často aj bez ohľadu na anotáciu či obálku. Len málokedy si vyberám knihu na základe recenzií. Nemám totiž rada ten rozruch okolo, lebo sa vždy bojím, že nebol oprávnený, že ma kniha nebude baviť. No tu som zase raz i tak podľahla práve tomuto trendu. Ale nemôžem povedať, že to ľutujem. Hoci to nebol najlepší, či najnapínavejší triler aký som si kedy prečítala, moje srdce a miesto v knižnici si predsa len niečím získal. Vlastne, ani neviem čím presne, pretože kniha mi vďaka krátkym kapitolám a zaujímavej zápletke v niekoľkých časových líniách ubehla možno až príliš rýchlo. pokračovanie článku