Píše sa rok 1936. Prvá svetová vojna zanechala na Európe tieň ako žiadna iná vojna predtým. Malý Pierrot pozná jej hrôzy iba skrz nálady svojho ocka, ktorý bojoval v nemeckej armáde. Keď sa jeho otec po rokoch pitia a trápenia rozhodne ukončiť svoj život, chlapec ostáva sám so svojou mamou. Tá po čase zomiera na následky choroby a Pierrot putuje z opatere svojej susedky, do domova a odtiaľ, spolu so svojou tetou, až do sídla patriacemu samotnému Adolfovi Hitlerovi. Chlapec bez priateľov, odrezaný od sveta postupne nachádza v Hitlerovi svoj vzor. Čo urobí ničivá ideológia s dušou nevinného chlapca?
Knihy od Johna Boyna sa vyznačujú tromi vecami: vojnové obdobie, deti a čudesný font (typ písma) - ale teraz vážne, font vám asi bude spočiatku pri čítaní vadiť, ale možno dospejete (tak ako ja) k názoru že sa tento typ písma k historickým príbehom hodí. K vizuálu už len toľko, že Chlapec na vrchole hory a Chlapec v pásikavom pyžame vám budú spolu v knižničke ladiť ako dvaja bratia.
Mám rada príbehy plné kontrastov. Chlapec v pásikavom pyžame bol o priateľstve medzi židovským chlapcom Šmuelom a Brunom - dieťaťom z bohatej nemeckej rodiny. Pierrot z Chlapca na vrchole hory prichádza z kruhov obyčajných ľudí priamo pod ruky najvplyvnejšieho muža vtedajšej doby. Veľa autorov sa venuje druhej svetovej vojne z pohľadu obetí, Boyne však ponúka vojnu očami Nemcov, čo oceňujem, pretože nesmieme zabúdať že aj to boli ľudia, ktorým vojna zničila životy.
Ak vás zaujíma vojnová história a ešte ste nikdy nič z tejto témy nečítali, určite sa nebojte siahnuť po Boynovi. Nebude vás presycovať faktami, nevyžíva sa v drastických scénach – rád ich podáva pomalým, pre slabšie povahy trocha strašidelným tempom. Autor nemusí filozofovať aby vystihol situáciu, jednoducho ju načrtáva a hĺbanie necháva na čitateľovi. A rozpráva príbehy skrz tie najnevinnejšie stvorenia. Deti nerozumejú rasizmu ani spoločenským postaveniam, rovnako ako človek tejto doby nevie pochopiť zverstvá vojny, ktoré sa nám dnes zdajú tak absurdné, že pripomínajú fikciu. Preto sa s nimi čitateľ ľahko zžíva, fandí im a bojí sa o ich osud.
Vďaka historickým prameňom vieme, čo sa za druhej svetovej vojny v Nemecku a iných krajinách udialo, postavy však nie.... čo v čitateľoch možno vyvolá úzkosť - ako keď sledujete horror a viete, že hlavná postava beží presne do tých dverí, za ktorými čupí maniak so sekerou.
Bruno bol naivným chlapcom ale vnútri nebol nikdy zlý, zato Pierrotova povaha utrpí o niečo viac. V istých pasážach to bude pre čitateľa možno až rozpačito nepríjemné a nespravodlivé aj z pohľadu vedľajších postáv.
Aj keď je o deťoch, kniha je podľa mňa dobrou psychohygienou a morálnym príbehom aj pre dospelých. Činy, ktoré sa nám v tme zdajú ako správne pod svetlom nadobudnú úplne iné farby. Chlapec v pásikavom pyžame je krajší zato Chlapec na vrchole hory je intenzívnejší.