Počas snehovej fujavice v roku 1910 sa narodí dievča menom Ursala, ale zomiera skôr, ako sa prvýkrát nadýchne. V rovnaký rok počas večernej fujavice sa Ursala narodí opäť a opäť zomiera. Ursala zakaždým prežíva svoj život odznova, sprevádzaný silným pocitom deju vu. Dokáže predvídať predtuchy blížiaceho nešťastia. Dokáže sa Ursula poučiť z chýb, ktorých sa dopustila v minulom živote alebo je uväznená v kruhu predtúch a dejú vu?
Po tejto knihe som siahala s nadšením nie len kvôli
obálke, ale najmä kvôli anotácii, ktorá ma zaujala natoľko, že som sa do knihy
hneď pustila, no po prvých stranách som zistila, že príslovie nesúď knihu podľa
obalu je veľmi pravdivé.
Román Život po živote je historický román zasadený do prvej
a druhej svetovej. Ursula, ktorá sa
narodí v roku 1910, spolu so svojimi súrodencami a rodičmi prežíva
obyčajné detstvo, dovtedy, kým vo svete nevypukne prvá svetová vojna a jej
otec narukuje do vojny. Začne sa obdobie biedy a boj o život, obdobie
strachu o svojich blížnych. Ursula rastie a vojna končí.
O dvadsať jeden rokov neskôr vypukne vojna znova. A tu začne skutočná
úvaha nad životom.
Na začiatku som si myslela, že tento historický román,
v ktorom sú aj romantické chvíle, bude o živote ako takom,
o tom, čo pre nás znamená ponaučiť sa z vlastných chýb, avšak hlavnou
myšlienkou, resp. ideou, ktorú nám chcela autorka, Kate Atkinsonová, odovzdať, je
o tom, či dokážeme predísť vojne, či akejkoľvek inej záhube človeka. V knihe,
okrem romantiky a napätia, nechýbala ani satira či irónia, ktorú nám
podáva kuchárka v domácnosti pani Gloverová.
Rodinu Toddovcov tvorí okrem Sylvie, ktorá je obdarená
materinským citom a obrovskou lásku k svojim deťom, a jej manžela Hugha, ktorý pracuje ako
bankár, aj ich päť detí. Najstarší Maurice je sklamaním rodičov, je arogantný
a možno aj vďaka tomu sa z neho stane minister vnútra... Najstaršia
dcéra Pamela mi zo všetkých postáv prirástla k srdcu najviac, nie len
kvôli jej odvážnej povahe, ale rovnako i pre istotu a jej trefné
poznámky, ktoré by sa iné ženy v tej dobe báli povedať. Ursula, ktorá sa
mi zo začiatku zdala ako miláčik, je vyvrheľom a nik okrem jej otca
a jeho sestry Izzie ju v láske nemám. Ursula si počas príbehu, ktorý
má 500 strán, prejde mnohými skúškami, avšak i napriek tomu zostáva stále
tou istou Ursulou, ktorá ľúbi svojich najmladších bratov – Teddyho, ktorý je
miláčikom celej rodiny a Jimmyho, ktorý je tiché a uzavreté dieťa.
Dej sa pomaly, naozaj veľmi pomaly, rozbieha, až do doby, keď
sa Ursula ocitne priamo na bojisku, keď ju zasiahne bombardovanie. Medzi tým
však nastane veľa iných vecí, ktoré čitateľa zaskočia. Autorka cez Ursulin
život necháva veľakrát čitateľa v napätí, ako sa to ďalej vyvinie
a čo ešte Ursulu postretne. Ursula sa spozná s Evou a tak to
čitateľ ocitne v blízkosti hlavných politických predstaviteľov. Stretáva
sa s Hildou a Hannou, ktorú sú zápalisté členky Bund Deutscher Mädel
– dievčenskej odnože Hitlerjugend.
Plus, ktoré tejto knihe musím pripísať, si táto kniha
zaslúžila zato, že mnoho prirovnaní je spojených s prírodou; pridaná
hodnota tejto knihy je aj v tom, že autorka svojim osobám vkladá do úst
citáty z kníh od klasikov a nie len z anglických klasikov.
Inak z tejto knihy nie som nadšená, ba práve naopak,
osobne si myslím, že táto kniha mohla byť napísaná aj lepšie. Slabé vety, ktoré
mi v niektorých častiach prišli ako keby tam ani nemali byť a zjavili
sa tam omylom. Často som sa strácala deji a len pretáčala strany
a tajne dúfala, že sa už konečne niečo udeje a tak som pretáčala
a pretáčala a stále nič.
Príbeh i myšlienka tejto knihy je naozaj úžasná
a tešila som sa, avšak, ako sa už písala na začiatku, to, že kniha má
skvelú obálku a ešte krajšiu anotáciu, neznamená, že je krásna aj vo
vnútri.