Knihy z vydavateľstva Evita Press mám mimoriadne rada, či už ide o tituly z nášho domáceho prostredia, ale ja rôznych iných krajín, keďže ide o jednoduché, dobre sa čítajúce knihy, ktoré zvládnete prečítať za jedno poobedie a mnoho krát vám dajú do života nejaké pekné poučenie alebo aspoň myšlienku. Po knihe Stretneme sa na svadbe som pokukovala už dlho, ale ani neviem prečo, vždy som dala prednosť nejakému inému titulu. Nedávno som však videla dokument o Indii a celkom ma táto krajina zaujala, preto som sa rozhodla ju skúsiť spoznať aj takouto cestou.

"Keby Shakespeare poznal náš príbeh, vykašľal by sa na Rómea a Júliu a písal by o nás."

Na začiatok musím poznamenať, že som ostala trošku sklamaná, že celé prostredie Indie, či už kultúra, ľudia, zvyky je tu načrtnuté naozaj len sporne, keďže som sa tešila, že sa možno trošku viac dozviem o tejto krajine a jej obyvateľov. Pravdaže, nejaké veci sa spomínajú, niečo je jemne načrtnuté, ale rozhodne by som dúfala, že dostanem z tejto exotickej krajiny o niečo viac. Tak isto som sa pripravovala na to, že pravdepodobne nebudem súhlasiť so všetkým, čo autorka urobí, ale úprimne zostala som ako obarená. Nechcem nikoho odsudzovať, ale toto nechápem. Nechcem vám prezradiť veľa z deja, ale proste to, čo Natália urobila, respektíve neskôr v indickom manželstve už Rani, proste to si neviem predstaviť urobiť. Nielen, že opustila svoju rodinu, svojich priateľov, ale aj dieťa, ktoré mala z prvého manželstva, aby si potom spravila deti s Indom a tvárila sa, že tu na Slovensku žiadne nemá? Toto som naozaj nepochopila, tak isto aj to, že svojmu indickému mužovi odpustila všetko - neveru, chorobné prejavy, či divné náboženské prejavy. Chápem, v láske niekedy treba obetovať veľa, ale na to, že ona už v jednom nefungujúcom manželstve bola, nemám taký pocit, že by sa dostala do niečoho lepšieho. Viem, že ja nemôžem súdiť nikoho, nie som v jej koži, neviem, ako sa zachovať, ale rozhodne to ešte neznamená, že s tým musím súhlasiť a jej rozhodnutia rešpektovať. Popritom ako som čítala knihu, som sa často pristihla pri tom, že som normálne nahnevaná za to, čo robí a párkrát ma napadlo knihu ani nedočítať. Pri podobných knihách ide práve o subjektívny čitateľov postoj, ako prijme to, čo sa v danej knihe odohráva a ja musím povedať, že s týmto som sa ani zďaleka nevedela stotožniť, aj keď som sa na danú situáciu pozerala z mnohých uhlov pohľadu.

"Všetko zlé je na niečo dobré a každý koniec veští nový začiatok."

Málokedy sa mi stane, že by som sa takto rozhorčila, keďže sa v recenzii vždy snažím byť aspoň sčasti objektívna a vždy verím, že sa v knihe dá nájsť aspoň niečo pozitívne. V tomto prípade to bol typický evitovský ľahký štýl, krátke kapitoly, ktoré sú založené na dialógoch, takže žiadne nudné opisy nečakajte, rýchlo plynúci dej bez zbytočných zastávok. Kniha by sa teda naozaj čítala dobre, ako v podstate pri každej evitovke, ale naozaj som si nevedela pomôcť s osudom Natálie som sa nestotožnila a tým pádom som si ani knihu poriadne neužila. Keď čítate podobné knihy, vždy je tu práve toto riziko, podľa anotácie môžete len predpokladať, či sa vám kniha zapáči, ale až popri čítaní zistíte, ako to naozaj je. Možno je to len môj a typickou slovenskou výchovou, možno ste sa s touto knihou nestotožnili viaceré.

Dlho som rozmýšľala, aké dám hodnotenie, keďže si nie som istá, či je táto kniha hodná troch lajkov, ale nechcem, aby môj subjektívny úsudok zanietil, že niekomu inému sa tento príbeh bude páčiť viac a na všetko sa bude pozerať úplne inak ako ja.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu KNIHY PRE KAŽDÉHO.