Prvý diel Boh plače potichu nám priniesol príbeh plný bolesti, straty, ale aj lásky a priateľstva. Druhý diel sa nesie v podobnom duchu. Osudy štyroch hrdinov sa čoraz viac zamotávajú a život sa s nimi rozhodne nemazná. Anna, Everett, Stela a Phillip sa vracajú späť v pokračovaní, ktoré je plné bolesti, vnútorných bojov, strát, ale aj šťastných okamihov.
Anna prechádza krásnym, ale zároveň náročným obdobím. S Everettom síce hľadajú spôsob ako nájsť spoločnú rovnováhu, ale ich pokusy nie sú práve najúspešnejšie. Okrem toho stále sa objavujú nové problémy, ktoré im znepríjemňujú život. Kým Anna sa snaží pochopiť Everetta a pomáhať mu bojovať so svojimi démonmi, tak Everett sa snaží vyrovnať s udalosťami, ktoré sú pre neho príliš osobné a citlivé. Anna je stále rovnaká, ako v prvom dieli, možno o niečo viac sa strachuje a snaží sa prísť na spôsob ako Everettovi pomôcť, lenže pokiaľ Everett sa nerozhodne prijať pomocnú ruku, dovtedy ich vzťah nikdy nebude na podobnej úrovni ako pred tým a už vôbec nie rovnaký.
Everett je stále uzavretý a pod rúškom tajomna, ale čitateľ ho má možnosť konečne spoznať. Jeho uzavretosť a introvertnosť môžu na prvý pohľad znamenať problém z čitateľovej strany. Lenže udalosti, ktoré ho vyformovali do tejto podoby nie sú len obyčajné skúsenosti a zážitky. Skôr by sa ich dalo označiť za menšie nešťastia a katastrofy, ktoré ho ako osobu úplne zmenili na niekoho iného. Na jednej strane je výhodou, že nevieme presne aký bol pred tým všetkým, iba ak z rozprávania druhých, na druhej strane je to aj nevýhodou. Ako čitatelia ho nevieme úplne odhadnúť a stále predstavuje kúsok niečoho neobjaveného v tomto príbehu. Každé jeho rozhodnutie môže prekvapiť, ale zároveň vyvoláva u čitateľa súcit.
Jeho vzťah s Annou je však odsunutý na vedľajšiu koľaj. Už koncom v prvej časti sme mohli byť svedkami menšieho konfliktu medzi Stelou a Phillipom. Ich vernosť k Anne a k Everettovi je obdivuhodná. Aj napriek svojim nezrovnalostiam dokážu aspoň zo začiatku spolu komunikovať, ale city skrátka neoklamú.
Ich vzťah bol dynamický, aj vďaka Stele, ktorá je naozaj svojská a tvrdohlavá žena, ktorú naozaj nik nezastaví, pokiaľ si to neželá ona sama. Je dokonca zaujímavejšia ako Anna, ktorú môžeme označiť za typickú románovú hrdinku. Stela skôr predstavuje modernú ženu, ktorá na prvý pohľad túži po výbornej kariére, lenže pod povrchom tejto ženy sa skrýva ublížená žena, ktorá túži byť milovaná. Práve Philip ju skvelo dopĺňa. Aj keď je pravým opakok Stely, rozhodne z jeho činov cítiť, že dbá radšej na iných ako na seba. A patrične to aj dokazuje. Philip je sympatický hlavne kvôli svojim činom, ktoré sú naozaj ušľachtilé a tým vyvoláva u čitateľa dôveru.
Hana Repová sa venuje dvom romantickým líniám, ktoré sú komplikované, keďže osudy týchto štyroch hrdinov nie sú úplne najjednoduchšie. Zároveň pracuje aj s morálnymi hodnotami, ktoré túto knihu posúvajú nad iné obyčajné romány. Na prvý pohľad je to len obyčajný román o štyroch priateľoch, ktorí bojujú spoločne proti svojim démonom, ale na druhej strane medzi riadkami už zo začiatku čitateľ tuší, že dostane niečo viac. A stačí jediné rozhodnutie, ktoré zmení život minimálne ďalším piatim ľuďom.
Boh plače potichu 1 bola krásna a zároveň bolestivá a pokračovanie sa nesie v podobnom duchu. Hana Repová pracuje skvelo s emóciami postáv, graduje postupne dej, ktorý nie je priamočiary, dialógy nie sú strojené, čo je veľmi veľké plus a odhaľuje najtemnejšie túžby a myšlienky postáv. Boh plače potichu 2 má krásne bolestivé zakončenie príbehu a verím, že čitatelia ocenia to, čo im autorka ponúka.
Sériu Boh plače potichu si môžete zakúpiť tu.