Young adult žáner ma neustále milo prekvapuje svojím výberom aj spracovaním náročných spoločenských tém. Knihu by som určite odporúčila tínedžerom (15+). Aj keď sa v nej vyskytujú nadávky a pár násilných scén, nič nie je rozoberané do nepríjemných detailov.

Hlavní protagonisti sú svojhlaví, drzí a úprimní. Vďaka nim si pochmúrny dej udržuje mladistvú hravosť a humor. Na svet okolo seba reagujú pragmaticky, nie preto že by sa ich to nedotýkalo, ale preto že sa tak adaptovali na svoje prostredie.

Štýl písania je jednoduchý, väčšinou zložený iba z priamej reči a vnútorných monológov. Čo napovedá, že účelom príbehu je doslova sa zžiť s hlavou postavou.

Príbeh je vďaka tomu veľmi subjektívny. Záleží na vás či je to plus alebo mínus. Pokiaľ ide o politické záležitosti, objektivita je na mieste – nie preto, aby sme uberali na vine vrahom, ale aby sme pochopili, ako sme dospeli do štádia, keď sa musíme opakovane vyrovnávať s tragickými scenármi.

Hnev, čo si zasial je ale predovšetkým dráma. Taká, ktorá vám pomôže sa odosobniť a pochopiť aké to je existovať vo svete, kde vás predsudky môžu pripraviť aj o život.
Ak ste ešte nikdy nečítali nič týkajúce sa rasovej nerovnosti, na rozbeh do tejto témy kniha postačí.

Nejde o politickú filozofiu a neprinesie vám odpovede na to, ako sa vysporiadať s nefunkčným  systémom, ale ukáže vám, ako si aj v nespravodlivom svete zachovať svoju integritu. Mladým čitateľom napovie, ako sa vysporiadať s toxickými priateľmi a pomôže lepšie pochopiť, aký efekt môžu mať predsudky a mikroagresie.

Je to bez pochyby silný materiál, ale na môj vkus trocha nedotiahnutý príbeh. Ako keby mal šéfkuchár veľmi blízko k uvareniu delikatesy, ale presne v tom momente by vypol sporák.

Keďže je celý príbeh z pohľadu Starr, nemali sme veľmi možnosť nazrieť do života iných postáv. Čo by bolo v poriadku, ale o to viac bol čitateľ ukrátený o hlbšie dialógy. Postavy boli napísané realisticky, chýbal im však priestor v príbehu, ktorí by im dodal tretí rozmer.

Kniha má iba pár silnejších dejových spádov a do polovičky príbehu si udržiava správnu dávku napätia. Náročnejších čitateľov ale možno sklame skromné množstvo akcie.

Pre tých, čo vedia anglicky, odporúčam prečítať knihu v origináli. Americký slang sa prekladá ťažko, a ak chcete zachytiť atmosféru alebo farbistosť dialektu, je najlepšie ho čítať v pôvodnej verzii. Niektoré slová v slovenčine neexistujú, preto sa musia nahrádzať, tým sa štruktúra viet mení a príbeh občas stráca svoje čaro.

Kniha zožala obrovský úspech u kritikov, aj u čitateľov. Napriek tomu, že nejde o príbeh podľa skutočnej udalosti, od fikcie má veľmi ďaleko. Najmrazivejšia časť je, že takéto udalosti nie sú v zámorí výnimočné a bohužiaľ ich obeťami sú aj deti.