Ak by mala existovať iba jedna romantická kniha, ktorú by som si zobrala na opustený ostrov, siahla by som okamžite po tejto. Zbožňujem, keď autorky zasadia svoj príbeh do netradičného prostredia a vytvoria tak niečo neskutočne originálne. A aj keď je toto ,,obyčajná romantika“, neskutočne jej pridáva na hodnote jej zasadenie do vedeckého prostredia.
Hypotéza lásky sa stala mojou láskou na prvé prečítanie. Toto je už druhýkrát, čo som sa k nej vrátila. Jej vnútorná dynamika, ktorá zachytáva príbeh Olive, doktorandky a profesora, vždy nevrlého Adama, vás často pobaví, rozosmeje a donúti oddýchnuť si.
Olive je typická sunshine – na každom kroku je pre ňu pripravená nejaká katastrofa, s ktorou sa však pasuje širokým úsmevom a nadhľadom. Naopak Adam je ten najviac vyhranený grumpy knižný charakter, akého kedy spoznáte – nevrlý, rozplače ľudí na počkanie a čo je najhoršie, je aj obrovský génius.
Celý príbeh sa odohráva na univerzitnej pôde, kde si môžete zaspomínať na školské časy, ale aj osviežiť čítanie niečím novým. Univerzita naozaj krásne dotvára vzťah dvojice, pretože je to sčasti tabu téma, sčasti čitateľa baví pozorovať klebety a nepravdepodobné scenáre, ktoré sa o dvojici šíria.
Aby som však upozornila, v žiadnom prípade nejde o nič prelomové v romantickom žánri. Je to skôr príjemná a výborná oddychovka, ideálna na teplé letné večery. Ak chcete cítiť motýliky v brušku a usmievať sa ako slniečko, určite siahnite po Hypotéze.
Táto kniha je pre mňa stávka na istotu. Som si istá, že znova príde obdobie, keď po nej s radosťou siahnem.