Ilse Sandová- Zblíženie (O láske a sebaochrane)
6. 4. 2021 8:52:43 | Autor: terapiaknihou.sk

Život vo svojej plnosti a celistvosti ponúka človeku rozmanitosť, premenlivosť, ako aj poučenie vo forme prekážok či príležitostí. Každý deň sa stáva možnosťou byť malým zázrakom schopným rozvíriť hladinu vlastnej existencie. Z času na čas srdce vidí to, čo ostáva očiam skryté. A na konci dňa môžeme vidieť a iba ľutovať šance, ktorých sme sa nechopili. Rovnako je to so situáciami, s ktorými sa stretáme počas života, kedy treba mať na zreteli, že nepredstavujú konečnú destináciu, iba sú rázcestím, ponúkajúcim možnosti smeru, ktorými sa môžeme vydať. Život je totiž naším výtvorom a odrazom reality. „Na láske je najkrajšie to, že ju nikto nedokáže vysvetliť, ale predsa ju každý tak nádherne chápe.” Francis Bacon

Ilse Sandová v úvode svojej knihy Zblíženie, čitateľovi ponúka dve zásadné otázky. Prečo všetci nežijeme vo vzťahoch prekypujúcich životom a láskou? Prečo sme toľkí, čo vedieme osamelý život alebo sa trápime vo vzťahu, kde chýba vzájomná blízkosť a záujem? Autorka v tom vidí jednoznačnú odpoveď, ktorou sú sebaochranné stratégie, pretože majú negatívny dopad na naše prežívanie. V priebehu desaťročí sa toto označenie stretlo s mnohými inými pomenovaniami ako obranné mechanizmy alebo copingové stratégie. Čo sú však spomínané sebaochranné stratégie a ako ich interpretuje dánska psychoterapeutka Ilse Sandová? Ide v zásade o všetko, čo ľudská bytosť robí vedome, alebo častejšie nevedome, aby sa vyhla zblíženiu s inými ľuďmi či s vlastnou pravdou vo svojom vnútri prípadne pravdou, ktorá sa dotýka vonkajšieho sveta, ktorú jednoducho nechce vidieť a o ktorej nemá záujem ani nič počuť. V tejto publikácii sa konkrétne Ilse Sandová venuje rozhodnutiam a najmä vzorcom správania, ktoré predstavujú istý odstup od reality.

„Keď si od svojho vnútra vytvoríme väčší odstup ako treba, negatívne si tým ovplyvňujeme životaschopnosť a kvalitu života. A keď sa dištancujeme od životnej pravdy, ktorá sa nám snaží hľadieť do očí, nemôžeme ju vidieť v jasnom svetle a životom sa nám kráča čoraz horšie, lebo strácame smer a blúdime.”

Sebaochranná stratégia je v tomto ohľade čosi ako taktika, ktorá má svoje korene v potrebe vypočítavého riešenia zložitej situácie. Ide o manéver, ktorý používame na dištancovanie sa od svojej podstaty, iných ľudí, prípadne pravdy vo svete vôkol nás. Autorka okrem názorných a zrozumiteľných príkladov, uvádza taktiež prehľad prejavov reči tela, alebo správania v spoločnosti, ktoré predstavujú akúsi barličku sebaochrany, pričom ľudia majú tendenciu používať viac sebaochranných taktík bez svojho vedomia. Spomína niekoľko príkladov intrapsychických sebaochranných stratégií, akými sú rozptýlenie, premietanie, vnútená letargia, či prehnané pozitívne myslenie. Jednotlivé stratégie sa tak môžu na seba ukladať v zmysle vrstvenia. To, čo však autorka považuje za kľúčové, je práve rovnováha medzi intrapsychickou a interpersonálnou sebaochranou.

„Keď si rozbijete sebaochranné stratégie, ktoré páchali viac škody ako dobra, nebudete sa automaticky cítiť šťastní. Najprv si pravdepodobne budete pripadať odhalení a zraniteľní, no zároveň sa u vás dostaví silný pocit, že ste nažive. Zistíte, že viete byť prítomnejší vo svojich vzťahoch – v dobrom aj zlom. Niektorí ľudia vravia, že po rozbití stratégie našli väčšie uspokojenie a radosť v blízkych vzťahoch a zároveň väčšiu bolesť vo vzťahoch s ľuďmi, s ktorými sa  blízkosť pre jeden alebo viac dôvodov jednoducho nedá dosiahnuť.”

Ilse Sandová hovorí taktiež o takzvanom vrstvení pocitov v smere od vnútra von. Najbližšími pocitmi, ktoré zmieňuje sú láska a blízkosť, za nimi nasleduje smútok a bolesť, na tretej úrovni sa nachádza podráždenosť a hnev, a až na záver sú to práve sebaochranné stratégie, ktoré sa tak dostávajú do centra pozornosti. Rovnako však upozorňuje na úplné vedomie pocitu, ktoré je možné prežívať troma spôsobmi: rozumovým chápaním, telesným vnímaním a impulzom reagovať. Kniha Ilse Sandovej predstavuje jednoduchý nástroj na odhalenie vzorcov správania, ktoré sa v budovaní vzťahov môžu javiť ako prekážky. Ich pochopením a prekonaním sa čitateľ dostáva opäť o krok bližšie k vlastnej pravde a podstate. Jedného dňa totiž človek bude iba spomienkou pre pár ľudí, tak by sa mal postarať o to, aby bol tou nezabudnuteľnou.

„Umením života je nájsť rovnováhu. A táto snaha vyžaduje dostatok priestoru na manévrovanie, ibaže niekedy si tento priestor musíte najprv sami vytvoriť. Aby ste našli pevnú pôdu pod nohami v zlatom strede, musíte sa najprv odvážiť byť sami sebou spolu s chybami a cnosťami, ktoré k vám už raz patria.”

 

„Ak miluješ život, život ťa bude milovať naoplátku.”

Arthur Rubinstein