Autor bestsellerov Jozef Karika v hrôzostrašnom príbehu s nadprirodzenými prvkami prináša aj citlivé rozprávanie o tom, ako naše životy ovplyvňuje detstvo a všetko, čo sme ako deti zažili.

Pred niekoľkými mesiacmi by som o Jozefovi Karikovi čitateľom nepovedala toho veľa. Ako autora som ho registrovala už dlhú dobu, no skúsenosť s jeho dielami som získala až tento rok. Ako prvú som prečítala Trhlinu (Recenzia TU), ktorá ma naozaj pohltila a tak som sa rozhodla siahnuť aj po ďalšom titule. Strach mi prišiel ako najvhodnejšia voľba, keďže obľubujem tajomné príbehy.

Hlavná postava sa totižto vracia do rodnej oblasti, s ktorou sa jej spájajú tie najhoršie spomienky. Ako dieťa spolu so svojimi kamarátmi zažili niečo, čo by im nikto neuveril. Niekto by povedal, že ide o detskú predstavivosť, no oni vedia svoje. To, čo ich prenasledovalo ako deti, si na nich brúsi zuby aj o niekoľko rokov neskôr.

Nemala by som začínať negatívnymi bodmi, resp. dojmami, no tentokrát mi to nedá a musím. Od začiatku až po koniec som vnímala podobnosť s iným knižným titulom, presnejšie s Kingovým TO. Neviem, či je to tým, že sa film TO blíži do kín, ale neustále som sa myšlienkami vracala práve k tejto knihe. Už samotná idea detí, ktoré zažili niečo nadprirodzené a ako dospelí s tým začínajú znovu bojovať, je rovnaká. Dokonca jedna z postáv v priebehu deja Stephena Kinga aj spomenie, takže mi to nepríde ako veľká náhoda. Podobnosť som nedokázala prehliadnuť, čo sa prejavilo aj na mojom hodnotení. Je to vlastne jediná vec, pre ktorú som knihe ubrala na hodnotení.

Ako som zistila už pri Trhline, autorov štýl písania mi nadmieru sedí. Využíva prevažne priamu reč a opisy, ktoré ale nie sú bezduché, ale naopak, dokresľujú atmosféru. Zároveň využíva postupné dávkovanie, čo si skryté tajomstvo v príbehu priamo žiada. Napínavé stupňovanie vyvoláva ten pravý STRACH, hrôzu, či zdesenie.

Jozef Karika priam krásne nadväzuje v dejovej línii. Dopĺňa detaily i hrubé dejové črty, a vytvára tak z toho prepracovaný výsledok. Príbeh ma vtiahol do sveta hrôzy až natoľko, že som mala miestami pocit, že to sama zažívam. Zimomriavky po tele, nutkanie skontrolovať miestnosť, či predmety v nej, som pociťovala neraz. Vytvárané napätie moje nepríjemné pocity len zintenzívňovalo. Čriepky šialenstva sa nezabodávali len do postáv, ale i do mňa ako čitateľa.

Postáv v príbehu nie je veľa. Okrem hlavnej postavy do deja zasahujú len jej priatelia a čosi zlé nadprirodzené. Na viac postáv sa autor nesústreďoval, čo vlastne vôbec nevadí. Úplne to pre postupovanie deja stačilo. Hlavná postava pre čitateľa bola najzreteľnejšia, ale pre ostatné stačilo vedieť aj málo, aby ste si mohli vytvoriť názor.

Čo viac dodať, aby som neprezradila príliš? Myslím, že postačí, čo som už napísala. Strach je mrazivé čítanie, vyvoláva nepríjemné pocity, hrôzu. Nehovoriac o tom, že ten záver som naozaj neočakávala a vyrazil mi dych. Patrí medzi slovenskú literatúru, ktorú sa oplatí prečítať.