Netrpezlivo očakávané pokračovanie bestsellerov podľa denníka New York Times, ktoré na Slovensku vyšli pod názvom Výnimočná a Ohnivá, je dokonca ešte viac „zúrivé, vznetlivé, no miestami aj zádumčivé,“ a plné romantiky.

Osemnásťročná kráľovná Bitterblue má pocit, že jej radcovia sa ju snažia príliš ochraňovať pred celým svetom, a tak začne podnikať tajné výlety z hradu. Sama a v prevlečení sa túla nočnými ulicami svojho mesta a riskuje nielen vlastný život, ale aj svoje srdce.

Iskrivú si obľúbite aj bez toho, aby ste si predtým prečítali Výnimočnú a Ohnivú. No ak ste ich nečítali, nebudete sa vedieť dočkať, kedy tak budete môcť urobiť.

Kedysi dávno sa mi do rúk dostala kniha Výnimočná. Hrubá skoro ako Biblia a mne sa do nej naozaj nechcelo púšťať. Kedže som už ale nemala po čom inom siahnuť, tak som sa rozhodla do nej pustiť. V momente ako som zistila, že som už v štvrtine knihy a nechcem ju odložiť, som si položila otázku - Prečo som Výnimočnú tak rýchlo odsúdila podľa hrúbky?

Príbeh ma očaril a z nadšenia som ihneď siahla aj po pokračovaní, ktoré však vo mne ovácie nevyvolalo. Ohnivú som odložila tak rýchlo, ako som ju vzala do rúk. Ohľadom Iskrivej som mala teda veľké pochybnosti. S odstupom niekoľkých rokov som ale nabrala odvahu a môžem povedať, že mi ten čas prospel a tak som ku nej pristupovala s čistým štítom.

Iskrivá má (rovnako ako Výnimočná a Ohnivá) pre čitateľa prichystaný svet, v ktorom určitý ľudia disponujú istým druhom obdarenia. Každého obdareného spoznáte už na prvý pohľad, majú totižto rôznofarebné dúhovky očí. Neplatí však pravidlo, že pokiaľ máte istú kombináciu, tak máte ten istý typ obdarenia. U každého z nich je to niečo iné, inak sa to prejavuje a dokonca niekedy ani sami obdarení nevedia, v čom ich výnimočnosť spočíva.

Práve takýchto ľudí sa kráľ Leck zbavoval, aj napriek tomu, že bol jedným z nich. Jeho jedinečnosť spočívala v presvedčivom klamaní a tak nemohla vyústiť do ničoho iného len do číreho zla. Činy ktoré spáchal, žili v mysliach ľudí aj dávno po jeho smrti. Kráľovstvo kráľovnej Bitterblue je ponorené v kliatbe. Ona však nie je ako jej otec a svoje kráľovstvo chce pozdvihnúť spod popola.

V prvom rade musím povedať, že sa mi páči idea obdarených, ktorú Kristin Cashore rozpracovala. Dalo by sa povedať, že nevytvorila nič nové, no zato sa oprela o zaručenú istotu. Viditeľný znak odlišnosti, ktorý v ľuďoch vzhľadom na predošlé skúsenosti, vzbudzuje strach. Zároveň každej postave dokázala vypracovať nový druh výnimočnosti a tým dala najavo, že pre ňu postavy nie sú len nutnosťou, ktorú potrebuje rýchlo odbaviť. Nehovoriac, že tých postáv je v príbehu kvantum.

Pri čítaní rada pozorujem vývoj postáv. Vo veľkej väčšine prípadov sú najpokrokovejšími osobami hlavné postavy, no v prípade Iskrivej si dovolím tvrdiť, že Bitterblue o túto slávu obrala vedľajšia postava menom Zaf. Na ňom prejavujúce sa zmeny sú zároveň najviditeľnejšie. Vnímala som ho ako obyčajného chlapca, ktorý sa jednoducho prebíja životom a snaží sa v ňom nájsť to svoje miesto, kam patrí. V súvislosti so Zafom, ale aj ďalšími postavami, ma autorka prekvapila vo viacerých smeroch.

V príbehu svoju rolu zohrávajú postavy aj z predchádzajúcich dielov série. Motivujú kráľovnú a predovšetkým ju posúvajú vpred vrámci rozvoja. Predstavujú príjemné spestrenie.

Anotácia hovorí o rozpadnutom kráľovstve a jeho vzkriesení, nie o romantike. A toho sa Kristin Cashore držala. Preto milostné zápletky či lásku do deja LEN zakomponovala, nesústredila sa na ňu v 90% dejovej výstavby. Zároveň páry, ktoré vytvorila pôsobili nadmieru realisticky. Keď už na prvý pohľad je zrejmé, že dve v plnej miere odlišné osoby nemôžu byť spolu, nekoná sa žiadny zázrak - jednoducho spolu nebudú.

Rôznorodosť sa prejavuje aj v usporiadaní sveta. Existuje niekoľko tajných zákutí, niekoľko kráľovstiev, každé z nich má vlastnú dominantu. Aby sa čitateľ nemusel spoliehať len na svoju fantáziu, v úvode je k dispozícií mapa sveta. Taktiež je k dispozícií aj nákres kráľovského hradu so všetkými komnatami a okolím.

Štýl písania mi vyhovoval od prvej stránky. Je síce pravda, že by som knihu skresala o niekoľkosto strán, no v konečnom dôsledku sa to dalo zvládnuť. Skresala by som totižto len hluché miesta a v niektorých prípadoch nezáživné opisy.

Na druhú stranu by som privítala viacej hlavolamov a hádaniek. Milo ma prekvapili rôzne šifry, nad ktorými sa čitateľ v priebehu deja môže zamýšľať. Podnietilo to moju pozornosť a vždy som sa tešila na ďalšie nové zistenia a skryté tajomstvá.