Labuť- Ivana Havranová
30. 11. 2022 8:58:52 | Autor: @mercinkaa

Už ste čítali knihu, pri ktorej ste nedýchali? Verím, že ich je na svete viacero a jednou z nich je aj Labuť, zbierka poviedok z bežného života a situácií, ktoré sa nám dejú a krúžia okolo nás. Ivana Havranová je čarodejnica - nútila ma čítať na jeden hlboký nádych, až som zabudla na všetko ostatné okolo mňa.

Čítala som, čítala, až ma pálili oči a som rada, že opäť môžem povedať „toto je sila literatúry“ - až taká dobrá a krásne napísaná pre mňa Labuť je. Poéziou, hrou metafor a vyberanými slovnými prirovnaniami namaľovaná.

Moje veľké sympatie pramenia aj z toho, že niektoré slová a ich „nespisovné“ tvary (slovné hračky) rada používam aj ja. Hrialo ma to pri srdci a s radosťou som sa ponárala do dokonalých opisov všedných dní, činností a vecí, ktoré nás obklopujú a sprevádzajú. Stále hľadám slová, ako stručne a jednoducho opísať zbierku krátkych próz, ale nedarí sa mi. Jednoducho to veru nepôjde. Útla Labuť si to nezaslúži. 15 poviedok mi bolo tak blízkych, až som mala miestami pocit, že som ich kedysi dávno prežila ja sama. Preniesli ma do minulosti, ktorá tvorí samostatný svet ukrytý v útrobách mojej mysle a spomienok, ktoré si pre ich výnimočnosť budem navždy pamätať. Ako za detských čias, keď som ako 5-ročná ukradla lízanku za pár halierov a doteraz ma za to hryzie svedomie – nikdy nezabudnem. :D

Niektorí ľudia vedia písať a rozprávať s takou krásou, až to „bolí“.

Existujú knihy, kde sa stretneme s podobným štýlom a aj keď nevieme povedať o čom presne boli, vieme, že zároveň boli o všetkom (v rýchlosti mi napadajú podobné: Bystré dievča alebo Volám sa Lucy Bartonová). Labuť je štýlom aj prístupom tak svojská a naozaj pekná, že ju odporúčam každej citlivo vnímavej duši, ktorá vidí krásu v obyčaji. V kaluži špinavej vody, v pouličnej piesni človeka bez domova, v každodennom opakujúcom sa stereotype, ktorý dáva zmysel a v situáciách, ktoré iní nevnímajú inak, než ako bežné a potrebné.

Aby to ale nevyzeralo, že poviedky opisujem ako romantiku obalenú nehou a ňuňuňu pocitom v pastelových farbách, nejedna končí otvorene, šokujúco alebo srdce lámajúcou smrťou. Aj preto je pre mňa kniha reálnou krásou vypichnutou zo všedného života každého z nás. Šokuje a nielen v dobrom slova zmysle! Sem tam zaváňa chladným až temným (fantasy?) anglickým šmrncom, nad ktorým chvíľu rozmýšľate. O to viac som zo zbierky nadšená. Ak ste pochopili a cítili, čo týmto všetkým chcem povedať a pozdávalo sa vám to, nevidím to inak, než aby ste si knihu obratom šupli do svojho nákupného košíka a užili si ju v chvíľke samoty, pod chlpatou teplou dekou, so šálkou voňavého čaju a hŕstkou chutných dobrôt.

Pár poviedok je zasadených do aktuálneho jesenno-zimného obdobia, a tak ide o vhodné predvianočné čítanie, ktoré mi brnklo po všetkých nervových aj emočných strunách! :)