Kniha Delírium ma zaujala už len tým, že hovorí o láske ako o chorobe. Veď koho by takáto téma nezaujala? Láska je niečo, čo tu bolo, je a bude. Čo ovplyvňuje naše životy, bez čoho nemôžeme žiť. A preto som bola zvedavá, ako sa s touto témou autorka pohrá.

Musím sa priznať, ale zo začiatku som myslela, že táto kniha bude pre mňa kríž. Čitateľská kríza, nezaujímavý začiatok, nesympatická hrdinka, veľa gramatických chýb. Musela som sa premôcť a nútiť sa k tejto knihe. Veru! Niekedy to nie je na škodu.

Zabije ma to, zabije ma to, zabije ma to. A vôbec mi na tom nezáleží.

Od asi 40. strany sa to začalo uberať iným smerom. Hlavná hrdinka začala naberať akúsi "formu". Začala meniť svoje názory, správanie, akoby aj vyjadrovanie sa mi zdalo trošku dospelejšie. Príbeh začal naberať na intenzite, autorka začala stupňovať udalosti, názory, dokonca aj charakter postáv.

Síce v tejto knihe je dosť ťažký rozbeh, miestami aj nejaké nejasnosti, ale to sa dá pretrpieť. Postavy autorka vytvorila veľmi presvedčivo, Hane som síce miestami nedôverovala a ešte stále nemám k nej nejaký čistý vzťah. Stále mám trošku pochybnosti ohľadom jej osoby.

Lena je dievča, ktoré trpí smrťou matky, ktorá trpela delíriou. Celým dejom sa s ňou táto udalosť ťahá. Miestami máte pocit, akoby ľudia aj napriek tomu, že stratili akúkoľvek lásku, bolesť, stále majú v sebe také "korene zla." Postavy v tejto knihe sú väčšinou pasívne, robia to, čo ich prinútia ostatní a rovnako páchajú aj zlo, aj keď si myslia, že zlo je iba delíria a všetko ostatné je správne, dobré, tak ako má byť.

Nič pre mňa nebolo doteraz také bolestivé či nádherné, ako byť tak blízko neho a nemôcť s tým nič urobiť: ako keď v horúci deň lížete zmrzlinu tak rýchlo, až vás z toho rozbolí hlava.

 V tejto knihe sa snáď nenájde jediná postava, ktorá by vám bola sympatická, prechovávali by ste k nej sympatie a jej správanie by vás nepohoršovalo. (Ak neberieme do úvahy hlavné postavy. (!Aj keď, ešte si zamilujete Gracie. Neskutočné zlaté dievčatko, aj keď sa spomína v príbehu málo.)

Alex je typický chalan, ktorý sa objaví vždy tam, kde má, vie rozmýšľať, zachovať si chladnú hlavu, obetovať sa.

V priebehu deja spoznávame sieť lží, charaktery rôznych postáv, prostredie, zlo, silu lásky, porozumenia, pochopenia, rodiny, strachu, slepého nasledovania "autorít", materinskú lásku.

Všetko sa rozplynie: horúčava, výbuch farieb, vznášame sa.

Autorka nám ponúka príbeh, v ktorom hlavní hrdinovia hľadajú svoje šťastie, Lena objavuje svet, v ktorom doteraz žila ako svet, ktorý je plný lží a každý sa snaží iba zabaliť pravdu do pozlátky, že nikomu nemožno veriť a ľudia v jej okolí iba slepo poslúchajú príkazy bez toho, aby sa nad nimi hlbšie zamysleli. Chcú ostať vo svojej pomyselnej škrupinke, nepripúšťajú si inú pravdu, len tú ich, ktorú považujú za správnu.

Summa summarum, kniha je skvelá. Napínavá, miestami máte chuť plakať, smiať sa, bežať, užívať si život, hlavným hrdinom pomôcť, posunúť sa čím skôr na "koreň veci", nájsť riešenia, všetko vyriešiť, aby bol každý človek šťastný a aby sa dozvedel pravdu. I keď viete, že aj keby ju ľudia vedeli, aj tak ostanú vo svojom presvedčení, pretože sa neradi vzdávajú svojho stereotypu a pocitu bezpečia, v ktorom, podľa nich, žijú.

Keby som tak teraz mohla zatvoriť oči, premeniť sa na prach a ničotu a pritom cítiť, že sa moje myšlienky rozptyľujú ako chumáčiky púpavy, unášané do diaľky na krídlach vetra.

Za knihu by som chcela poďakovať kníhkupectvu KnihyPreKaždého.