Do Mistbornu som sa pustila ešte v septembri. Návrat do tohto sveta bol krásny, príjemný, avšak aj ťažký a zdĺhavý. Prvé strany ma zasa vťahovali do deja, ktorý sa však príliš dlho vlečie. Je to ako predierať sa hustou hmlou. Čakáte, kým sa niečo udeje, kým začnete vnímať tú opojnú dynamiku a nepustíte ju z ruky.

Kvôli mnohým povinnostiam, nedostatku času na čítanie a nedostatočnému priestoru venovať tejto knihe zaslúženú pozornosť a čas, som sa ju rozhodla odložiť na – niekedy nabudúce. Je to séria, ktorej prvú časť som si zamilovala hneď na prvú a aj do dvojky som sa púšťala s obrovským očakávaním. Dokonca som čítanie aj dlho odkladala, len aby som vytvorila čo najlepšie podmienky.

Stretnutie s Vin a zvyškom party, ktorá sa snaží udržať moc nad padnutým mestom bolo veľmi príjemné. Brandon vie vytvoriť tú správnu atmosféru strachu, zúfalstva a súcitu. Jeho svet je prepracovaný do najmenších detailov, kedy nevznikajú logistické otázky. Pracuje so silnými, až zúfalými emóciami hlavných postáv. Núti čitateľovu predstavivosť ísť za hranice bežného.

Ak sa do série pustíte, určite neoľutujete. Je to svet, ktorý chcete navštíviť viac ako iba vo svojich predstavách. Jeho komplexnosť vás pohltí.