Mrzutý samotár Jonathan je dosť bohatý na to, aby mal zabezpečený nadštandardný život. Ráno si zabehá, prečíta noviny, pošle do redakcie list o chybnej gramatike, a potom zájde do svojho vydavateľstva. Na krku má otca s demenciou, za sebou nevydarené manželstvo a kdesi hlboko v sebe nevyslovenú otázku prečo ho opustila jeho mama.
Poznačený týmito udalosťami žije bezpečne zakuklený vo svojich predstavách o tom, ako by mal tento pomýlený svet fungovať. Jeho prázdne nažívanie preruší nález tajomného diára. Kto mu ho zanechal? A naozaj dokáže tá malá knižka zmeniť jeho život k lepšiemu?
Naopak večne optimistická Hannah ignoruje všetko zlé, čo sa deje v jej živote. Verí, že najrýchlejšia skratka ku šťastiu je skrz správny životný postoj. Spolu s najlepšou priateľkou si založí biznis a jej partner Simon ju, zdá sa, konečne plánuje požiadať o ruku. Život by nemohol byť lepší. Až kým sa nedozvie zdrvujúcu správu, ktorá ju prinúti prehodnotiť to, čomu doposiaľ verila.
Jonathan a Hannah boli zaujímavé protipóly. Hannah si myslela, že má riešenie na všetko a nepochybovala o tom, ani keď sa ocitla tvárou v tvár skutočnému problému. Jej život naberal každou stranou na depresívnosti. Autorka sa jej príbehom snažila poukázať na to, že každá zmena nás môže niekam v živote posunúť. Na kapitoly s Jonathanom som sa tešila o niečo viac. Jeho charakter posúval celé dianie vpred a ako čitateľ som si na neho veľmi rýchlo zvykla. Do hry sa dostávajú aj netradičné vedľajšie charaktery, ktoré hrdinovia stretávajú. Náhody a milé nedorozumenia zabraňujú postavám, aby našli čo hľadajú, a to vytvára dobré napätie príbehu.
Čítanie tejto knihy by som prirovnala ku šmykľavke. Na začiatku sa tešíte na skvelé skĺznutie, odrazíte sa a na malú chvíľku veríte, že už sa veziete. A potom zistíte, že ste sa nepohli ani o centimeter, lebo sa vám v šmykľavke zasekol zadok. Keď si konečne vyslobodíte zadnicu z plastového zovretia, nepripravení letíte dole možno až príliš rýchlo. Jazdu grandiózne zakončíte tvárou v piesku.
Až za štvrtinou knihy, keď preplávate moria vnútorných monológov, sa začne niečo naozaj diať. V strede mi kniha už dejom pripomínala celkom kvalitný film a čítanie ma bavilo. Jadro tohto príbehu je najlepšie a práve kvôli nemu sa oplatí absolvovať túto jazdu. Kiežby sa v takom duchu kniha udržala. Čím bol záver bližšie a strán menej, tým som bola sklamanejšia. Príjemné čítanie v jadre príbehu sa postupne zvrhne na podivné klišé. A po takmer 400 stranách sa dočkáte hluchého záveru.
Dvaja hlavní protagonisti boli spočiatku roztomilo čudní, na záver otravní. Charaktery nemali čas dozrieť, všetko dôležité sa udialo príliš unáhlene a v príbehu napokon ostalo veľa nevyplnených miest. Zaujímavé vedľajšie postavy a ich dejové linky autorka buď zakončila nešikovne, alebo nechala úplne vyšumieť do prázdna.
Postava Leopolda si v príbehu určite zaslúžila viac priestoru. Takisto tajomná Sarasvati mohla karty zamiešať o trošku viac. A čo dramatické tajomstvo Jonathanovej rodiny? Naozaj pri ňom nemohla autorka zostať ešte chvíľku? Od mnohých postáv sme vôbec nedostali spätnú odozvu. Proste sa vyskytli a zrazu boli preč.
Táto kniha má vo svojej podstate veľmi pozitívny námet a chce čitateľa povzbudiť do života. Je ideálna na darovanie pre optimistickú povahu. Pre človeka, ktorý si rád pozrie komédiu a má Facebook plný inšpiratívnych citátov. Je plná protichodných, miestami komických charakterov a už dlho som nezažila, že by sa mi niečo čítalo tak ľahko. Ak si chcete oddýchnuť, potešiť sa a trocha sa namotivovať, smelo do čítania! Tento príbeh vám „prinajhoršom“ môže iba spríjemniť deň.
Navrhujem však čítať kúsok po kúsku, kapitolku po kapitolke a pracovať s knihou ako s naozajstným diárom. Nezhltnite ju behom dvoch dní ako ja, neužijete si ju a je možné, že ostanete sklamaní.
Rada by som knihu Najlepší rok tvojho života ohodnotila lepšie. Aj keď bol pôvodný nápad na diár, ktorý človeku zlepší život možno trocha gýčový, dejové linky ktoré sa od toho mohli odvíjať mali podľa mňa potenciál. A práve ten premrhaný potenciál ma mrzí najviac.
Myslím si, že písať o dlhom období, akým je rok, je príliš ambiciózne pre tak útlu knižku. Mať veľké oči pri písaní sa neoplatí. Skončí sa to väčšinou nešťastne, ako keď sa niekto s príliš veľkým zadkom snaží vtesnať do malej šmykľavky.