Maya prichádza na Sicíliu na svadbu svojho brata a namiesto obyčajného rodinného víkendu ju čaká opätovné stretnutie s Conorom - najlepším kamarátom jej brata a mužom, ktorý ju priťahuje oveľa viac, než by bolo vhodné. Lenže Conor je od nej o pätnásť rokov starší a práve tento rozdiel sa pre neho stáva hranicou, cez ktorú sa odmieta preniesť. A práve z tejto komplikácie Ali Hazelwood v Nevhodnom letnom romániku postupne buduje vzťah plný iskrenia, doťahovania a nevypovedaných pocitov. Maya je pritom presne ten typ hrdinky, ktorú si človek obľúbi takmer okamžite. Je sebavedomá, inteligentná, vtipná a rozhodne nemá problém povedať nahlas to, čo si ostatní iba myslia. Jej podpichovanie a ostrý humor ma bavili a pri ich spoločných scénach som mala niekoľkokrát úsmev od ucha k uchu.

Na Conorovi ma však najviac bavilo to, že som ho počas čítania chvíľami chcela objať a chvíľami mu veľmi dôrazne vysvetliť, aby už konečne prestal všetko analyzovať. Jeho neustále vracanie sa k vekovému rozdielu dokázalo byť frustrujúce, no zároveň som postupne lepšie chápala, prečo sa drží tak ďaleko od toho, čo k Mayi cíti. O to viac som si užívala chvíle, keď jeho obranná fasáda praskla a bolo vidieť, čo sa za ňou skutočne skrýva. Veľmi sa mi páčilo aj ich postupné zbližovanie - nielen to romantické, ale predovšetkým prostredníctvom rozhovorov, telefonátov, spoločných chvíľ a návratov do minulosti. Práve vďaka nim ich vzťah nepôsobil iba ako príťažlivosť dvoch ľudí, ale postupne dostával aj oveľa osobnejšiu a citovejšiu podobu.

Veľkým plusom pre mňa bola aj samotná atmosféra. Sicíliu som si počas čítania vychutnávala plnými dúškami a pri opisoch jedla som mala chuť okamžite si niečo talianske objednať. Blížiaca sa svadba navyše vytvárala priestor na množstvo situácií, ktoré boli vtipné, chaotické a presne také, aké od letnej romantiky očakávam. Páčilo sa mi tiež, že príbeh nestál iba na Mayi a Conorovi. Zaujímavé boli aj vzťahy medzi ostatnými postavami a najmä Mayino puto s bratom, ktoré ukazuje, že za ich súčasným správaním sa ukrýva aj spoločná minulosť a veci, ktoré si museli postupne vyjasniť.

Nevhodný letný románik ma tak nakoniec príjemne prekvapil. Bola to pre mňa ľahká, vtipná a zároveň emocionálna romantika, pri ktorej som si užívala najmä chémiu medzi hlavnými postavami a ich vzájomné doťahovanie. Áno, Conorove odmietania ma občas privádzali do šialenstva a miestami som mala chuť postrčiť príbeh trochu dopredu, ale práve čakanie na to, či si títo dvaja konečne prestanú klásť prekážky, ma držalo pri čítaní. A keď som knihu zatvárala, zostal vo mne presne ten príjemný pocit, ktorý od letnej romance chcem - trochu romantiky, trochu humoru, trocha iskrenia a chuť ešte chvíľu zostať v Taliansku.