Nie je to tak dávno, čo som od Martina čítala jeho knihu Klinika lásky, ktorá ma chytila za srdce a naozaj sa mi páčila. Vždy sa poteším, keď sa nejaký muž, najmä na Slovensku, rozhodne napísať nejaký príbeh, pretože je to zvyčajne úplne iné čítanie ako od ženy. O tom, že Maxim E. Matkin patrí k mojim najobľúbenejším spisovateľom, netreba ani pochybovať a myslím, že Martin by mohol byť jeho silná konkurencia. Klinika lásky a Predsa sa točí sú podľa mňa úplne odlišné tituly, no zároveň majú jednu vec majú spoločnú - oba boli napísané naozaj dobre.

"Povedala tichým hlasom, že tak dobre teda. A hneď na to sa v slzách rozosmiala od dojatia."

Klinika lásky bola o niečo sviežejšia, veselšia, ľahšia na čítanie. Bol to ten typ príbehu, ktorý potrebujete po ťažkom dni v práci k dobrej káve v mäkkom kresle. A predsa sa točí však už bola o niečo vážnejšia, silnejšia, nútila vás premýšľať. Hlavným hrdinom je Nino. Typický príklad obyčajného chalana, ktorý má veľké plány a sny, no zároveň by chcel prežiť pokojný život obklopený priateľmi, rodinou a so svojou láskou. Všetko sa však skomplikuje, keď jeho priateľka otehotnie. Bezstarostný život nahradia obavy o to, ako sa postará o rodinu. Nepomáha mu ani to, že otec jeho tehotnej priateľky naňho čoraz viac tlačí až sa napokon ocitne v kolobehu hazardu, ktorý sa len tak ľahko nedáva zastaviť. Ocitáme sa na ťažkej životnej ceste Nina, kedy sa opäť musí postaviť na nohy a zaradiť do spoločnosti, čo môže byť niekedy oveľa ťažšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Téma hazardu, ale aj iných závislostí, je podľa mňa veľmi aktuálna a v súčasnosti s týmto problémom bojuje oveľa viac ľudí, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Martin veľmi odvážne a detailne vyrozprával príbeh človeka, ktorý spadol na úplné dno, stratil všetko, ale bojoval o to, aby sa opäť mohol zaradiť do bežného života a vynahradiť si stratený čas. Nino mi sadol už od prvých strán a jeho príbeh som prežívala, ako by to bol niekto z môjho okolia a mala som nutkanie mu nejakým spôsobom pomôcť. Vedela som sa zžiť s jeho pocitmi a myslením, chápala som prečo urobil niektoré rozhodnutia tak, ako ich urobil. Po celý čas som mu držala palce a dúfala, že sa jeho príbeh skončí šťastne. Martin už v Klinike lásky dokázal vytvoriť skvelé charaktery a inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Nino, Majo, Gabika - každý z nich bol v niečom výnimočný a spolu vytvorili skvelý tým. 

"Až na druhý deň som sa dozvedel, že moju pravú ruku nepolámali iba preto, aby som bol schopný vlastnoručného podpisu."

Knihy z vydavateľstva Evita mám mimoriadne rada najmä preto, že sa neboja hovoriť o témach, pred ktorými mnohí zatvárajú oči a tvária sa, že neexistujú. Martin nebojácne a drzo ukázal nielen to, aký vplyv môže mať takáto závislosť na samotného hráča, ale aj na jeho ženu, rodinu, či dieťa. Skvelým prostriedkom na zvýšenie zájmu boli aj retrospektívy do minulosti a my sme tak mali možnosť stretnúť sa s rôznymi obdobiami, rokmi, mali sme možnosť sledovať, ako sa postupne jednotlivé postavy menili, uvedomili si v akej sú situácii, ako sa zmenilo ich vnímanie sveta. Už to zrazu neboli deti, ale dospelí ľudia, ktorí museli čeliť rôznym prekážkam a problémom, pred ktorými sa nedali len tak zavrieť dvere.

Knižka A predsa sa točí je pomerne útla, autor píše sviežo, nenútene, no občas sa vyskytlo aj nejaké to hluché miesto, keď príbeh zastagnoval. Aj napriek tomu, že bol tento príbeh napísaný naozaj dobre a autor si ma získal jednak témou, zápletkou, postavami či skvelým vyvrcholením a návratmi do minulosti, predsa len mi tam chýbalo to čaro, ktoré som cítila pri jeho Klinike lásky. Nechcem tieto knihy až tak úplne porovnávať, keďže každá z nich je iná, ale predsa len som mala pocit, že si ma jeho prvotina získala viac.

Aj napriek tomu som si však čítanie užila a príbeh bol podľa mňa kvalitný, a preto udeľujem štyri lajky. Pevne verím, že sa v najbližšej dobe dočkáme ešte ďalšej knihy, bola by naozaj škoda, keby Martin svoj talent nerozvíjal ďalej.