O písaní, deťoch a knižných inšpiráciách so Silviou Antalíkovou
9. 5. 2018 15:22:13 | Autor: Maja

Slovenská autorka Silvia Antalíková pochádza z Bratislavy a okrem písania kníh sa venuje práci s deťmi, ako vychovávateľka. Vyštudovala sociálnu pedagogiku na Univerzite Komenského. Žije pri Bratislave spolu so svojím manželom a dvomi dcérami. Má za sebou štyri vydané knihy - Čo môžu muži môžem aj ja (2012), Miluj a rob si čo chceš (2014), Racioláska s extra horkou príchuťou (2014) a Náš milý synáčik (2018). Práve posledná menovaná nás zaujala natoľko, že sme sa rozhodli položiť tejto slovenskej autorke zopár otázok. Bola veľmi milá, usmievavá a ústretová a s rozhovorom súhlasila, za čo jej srdečne ďakujeme.

Náš milý synáčikA o čom nová kniha od Silvie Antalíkovej, Náš milý synáčik, vlastne je, a prečo nás tak zaujala? Prečítajte si jej stručný obsah:

Vychovávať pubertálne dieťa nie je veru med lízať, o tom by vedel rozprávať nejeden rodič celé hodiny. A čo ak sa váš 16-ročný syn Peter rozhodne tráviť viac času s kamarátmi v krčme ako v škole? To už začína ozajstné rodičovské peklo. Matka Jana, ktorá je na syna sama, sa s týmto problémom popasuje svojským spôsobom. Doslova odvlečie alkoholom potuženého syna k biologickému otcovi, ktorý sa oň doteraz vôbec nezaujímal, dokonca ho v živote nevidel. Aby toho nebolo málo, Jana sa rozhodne svojho syna k otcovi presťahovať, a to z minúty na minútu. O neobyčajných patáliách novopečeného otca a jeho vydareného synáčika sa dočítate v tejto knihe plnej humoru, ale aj reálnych starostí bežného rodiča, ktorý zvádza každodenný boj s výchovou dieťaťa v pubertálnom veku.


Poďme už ale na samotný rozhovor s autorkou tejto zaujímavej a vtipnej knihy, Silviou Antalíkovou.

Bolo písanie kníh Vaším celoživotným snom? Ako ste sa k nemu dostali?

"Písať som začala na základnej škole. Rada a veľa som čítala. Najskôr som začala písať rozprávky, ktoré som si sama ilustrovala a potom som z nich zošívačkou vyrábala hand-made knihy. Tie potom kolovali po spolužiačkach, ktoré ich čítali, pýtali si ďalšie a povzbudzovali ma. Neskôr som písala poviedky, prispievala som do rôznych novín, časopisov, zúčastnila sa literárnych súťaží.  Na strednej škole polygrafickej som bola v redakčnej rade školského časopisu. Vždy som vlastne mala potrebu zachytávať zažité veci na papier.

V roku 2012 som popri práci začala študovať. A keď som sa mala učiť, vytiahla som si vždy v rámci psychohygieny rozpísanú poviedku o žene, ktorá si vymenila svoju klasicky zaužívanú rolu s rolou muža. Do poviedky som stále dopisovala, dopisovala, nápady mi nedávali spávať, až z nej zrazu bol román.

Kniha mala dobré ohlasy, tak som napísala ďalšiu, ďalšiu, a ďalšiu.... A stále ku mne prichádzajú nové námety. Písanie ma vždy bavilo a určite nikdy neprestane baviť." 

Uvažovali ste niekedy, že opustíte bežné zamestnanie a stanete sa spisovateľkou na plný úväzok?

"Možno je to čudné, ale chodím do práce rada. Poznám na Slovenku len naozaj zopár ľudí, ktorým sa  pošťastilo , že ich uživí písanie. Takže zatiaľ som o tom neuvažovala, jedine že by som chcela veľmi rýchlo a výrazne schudnúť a živiť sa vesmírnou energiou :-) Alebo že by prišla dajaká nečakaná zázračná ponuka, ktorá zmení môj doterajší život? Nuž, uvidíme! Rada sa nechám prekvapiť."

Máte za sebou štyri vydané knihy, ktoré majú rôznu tematiku. Kde hľadáte inšpiráciu?

"Inšpirácia je všade vôkol nás. Každý z nás je chodiaci príbeh. Stačí otvoriť oči a nastražiť uši.  Existujú sošky tri opice, jedna nevidí, drží si oči, druhá nepočuje, zakrýva si uši a tretia nič nepovie, rukami si chytá ústa. Takže ak chcete písať, buďte opakom troch opíc, len tej tretej dajte do ruky notebook, aby všetko zapisovala.

Mám rada kontroverzné témy:  či existuje emancipácia, či môže robiť žena presne to, čo bežne robieva muž, akými prívlastkami ju počastuje najbližšie okolie, či ešte existuje láska, či aj láska k peniazom je láska, či je láska sex alebo sex láska, či sú peniaze najlepším afrodiziakom. Otázky, z ktorých vzniknú ďalšie a ďalšie nespočetné otázky."

V knihe Náš milý synáčik sa venujete problémom pri výchove „pubertiaka“. Mali ste aj Vy podobné starosti so svojimi deťmi, alebo Vás skôr inšpirovala Vaša práca vychovávateľky?

"V knihe sú zhrnuté a zmixované zažité príbehy, počuté príbehy, zážitky z praxe a ešte štipka mojej bláznivej fantázie. 
- Nepotešilo by ma teda keby moja mama napísala o mne knihu s názvom Náš milý synáčik - povedal mi šestnásťročný žiak.
Teraz sa často stretávam s otázkou prečo píšem o synáčikovi, keď mám dve dcéry. Nuž, aby sa na mňa nenaštvali, že píšem o nich! Ale nie, ich puberta nebola až taká krutá :-)."

V práci ste s deťmi určite zažili mnoho vtipných momentov. Mohli by ste nám nejaký vyrozprávať?

"Príbehov mám veľa, pracovala som s menšími deťmi, telesne postihnutými deťmi a momentálne pracujem so stredoškolákmi. Mala by som si ich už naozaj zapisovať, aby som ich nezabudla.

 Keď sme vyrábali pre mamičky náušnice, hovorí mi jeden žiak:
- Vyskúšajte si ich!
Tak som mu vysvetlila, že si ich skúšať nemôžem, aj keď sa mi veľmi páčia, pretože mám alergiu na kovy a štípali by ma uši.
- Ó, vy ste aká jemná žena!

Keď sme deťom robili čokoládovo ovocné popoludnie, deti boli veselé, šťastné, malý okatý Alex, ústa aj tričko celé od čokolády, držal si ruky na plnom bruchu, spokojne zahlásil:
- Jáááj, aký som šťastný!!!!

 Prišla som nakrátko ostrihaná do školy. Malé šidlo Taysia, dva zapletené vrkoče, veľké mašle, predné zuby jej chýbali, sa postavila predo mňa:
- Á, tak aj vy ste mali vši!"

Čo Vám práca s deťmi dáva, a čo naopak berie?

"Som rada v spoločnosti detí a mladých ľudí. Počúvam Majka Spirita, Kaliho, Rytmusa, Ega,... Práca a pozitívni otvorení ľudia mi dávajú energiu. Ale, samozrejme, sú niekedy aj ťažšie dni. Mnoho detí prežíva situácie, ktoré by nechcel zažiť ani dospelý.  
„Otec od nás odišiel. Otec sa už vrátil. Zase odišiel. Mama leží a plače...“ - a podobné strastiplné príbehy.
Keď som pracovala s telesne postihnutými deťmi, prekvapili ma témy ich rozhovorov. Neriešili také prízemné veci ako deti v predchádzajúcich školách, značkové oblečenie, najmodernejšie mobily a počítače, exkluzívne dovolenky...
„Mal si bolesti keď si sa prebral po operácií?“
Tieto deti a aj ich rodičia sa vedia tešiť z každého dňa a vážiť si zdravie.
Deti nám veľmi veľa dávajú, sú našimi veľmi úprimnými učiteľmi, zrkadlia nás, všetko do seba nasávajú."

Nakoľko je práca vychovávateľky určite veľmi náročná, máte nejaký osvedčený recept na psychický detox?

"Asi by sa mi teraz pred letom a skúšaním plaviek skôr zišiel telesný detox :-). Psychicky sa detoxikujem pri rodine, priateľoch, psovi, kocúrovi, v záhrade, prírode, na bicykli. Mám rada umenie v akejkoľvek podobe, divadlo, knihy, koncert, kino. Stále niečo vymýšľam, brúsim, maľujem, natieram, patinujem nábytok - tento rok budem mať vynovenú kuchynskú linku. Mám rada, keď sa okolo mňa hýbu energie a nespia :-)."

Môžu sa v blízkej dobe Vaši čitatelia tešiť na ďalšiu knihu?

"Dopísala som satirický román o manželskom trojuholníku, o tom, že aj nevera môže byť vtipná a dva pohľady na ňu môžu priniesť nečakane zamotaný dej a rozuzlenie. A práve som začala písať znova o jednom mimoriadne veselom pubertálnom dieťati. Nechajte sa prekvapiť!"

Veríme, že sme všetkým fanúšikom Silvie Antalíkovej urobili radosť a autorke ďakujeme ešte raz za rozhovor. :) 

Knihu Náš milý synáčik si môžete zakúpiť tu. :)