Oveľa zaujímavejšie ako celá pointa tej ktorej poviedky je totižto tvorivý proces autorky, autorský zámer a motívy žánru domestic noir. Obe vysvetlím. Celým tvorivým procesom môžeme chápať formu - naráciu, výstavbu fabuly, celkovú štylistiku. Text je i pre nenáročného čitateľa veľmi ľahko čitateľný, narácia skrz priameho rozprávača dynamická, jazyk a štylistika sú až prekvapivo živé i na dnešné pomery, i keď dielo je pôvodne z cca 50. rokov 20. storočia. Dôležitým je i fakt, že Du Maurierovej poviedky nie sú primárne hororové - alebo tak dnes už nepôsobia - zato je ich možno interpretovať cez psychologickú rovinu (určitý leitmotív v celej zbierke), v ktorej isté prvky mystery, komornej stiesnenosti či tenzie a gradácie určite majú svoje miesto a pomáhajú celkovej atmosfére, samotná dejová osnova však stojí predovšetkým na prekvapivej zápletke či rozuzlení a hlavne - na veľmi otvorenom konci (závere). Práve ním autorka dáva potenciálnemu čitateľovi priestor na vlastný výklad, vlastnú interpretáciu každej poviedky, zapojenia vlastnej fantázie, pričom toto zapojenie subjektivity do príbehu pomáha v čitateľovi vzbudiť pocity strachu, nekomfortu, ohromenia.

To, či sú námety každej poviedky inovatívne a prekvapivé, je otázne (napr. spomínané dielo Vtáky je svojou spracovávanou témou vskutku zaujímavé a nevšedné i na dnešnú dobu, no nemožno očakávať, že na rovnakej úrovni sa udržia všetky poviedky, keďže dnes je už mnoho motívov XYkrát žánrovo zrecyklovaných). Je jasné, že v dobe svojho vydania určite dokázali vzbudiť pozornosť v súvekej spoločnosti, keďže ich tematické ladenie je vcelku lovecraftovského rázu - neznáme zlo, nie nutne sa explicitne prejavujúce, skôr postupne budujúce a naháňajúce strach, nevysvetliteľného aspektu, ale u Du Maurier často i v kombinácii s bežným, reálnym zlom medzi nami.

Tým sa dostávame k druhému bodu - prvky žánru domestic noir (teda vo všeobecnosti určitého krimi/thrilleru v domácom prostredí) sa vo vybraných poviedkach objavujú veľmi často. Je potrebné však podotknúť, že výber tejto formy pre svoje príbehy autorkou nebol náhodný, ako spomínam vyššie, Du Maurier sa snaží o vytvorenie atmosféry napätia a strachu z nepoznaného v domácom či aspoň známom sociálnom prostredí, v dobre známom okolí, ktoré by podvedome malo pre čitateľa vyžarovať a indikovať pocity bezpečia, istoty atď... No práve naopak. V diele sú to dobre poznané, až všedné motívy, ktoré sa nezdajú ničím zvláštne, avšak v istom význame a správnom podaní dokážu budiť strach (kŕdeľ vtákov, vyťatý strom, dovolenkový zájazd) či vo vzájomných interakciách postáv, pričom hl. postava nadobúda strach z nečakaných reakcií svojho spoločníka, príbuzného, society atď. Pocit strachu sa teda buduje postupne, často v súvislosti s rôznymi alegorickými prvkami, ktoré pomáhajú druhým významovým plánom poviedok.

Du Maurierovej poviedky teda rozhodne neoperujú v ,,hororovej" žánrovej rovine, tobôž nie v takej, na akú je zvyknutý dnešný konzumný čitateľ. Rovnako ich nemožno označiť za stopercentne psychologické (v tomto ohľade odporúčam napr. siahnuť po poviedkach A. Munro), no svoj lesk si zachovávajú predovšetkým pre svoje spracovanie. Každá poviedka sa nesie v atmosfére nevšednej mystery roviny, pričom tempo a gradácia sú výborné a nepoznaný strach sa buduje z už dobre poznaných dejov - zaujme strašenie nepoznanými odtieňmi všedného a bežného.

Knihu Ptáci a jiné povídky si môžete zakúpiť tu.