Doplavat domů je jedna z tých kníh, ktoré vás buď očaria s prostredím, kde sa dej odohráva alebo vás zaujme psychika hlavných postáv. Nie je to dielo, ktoré sadne každému, skôr je to pre vyvolený okruh čitateľov, ktorí si potrpia na duševný stav hlavných hrdinov a vzťahy medzi nimi. Taktiež kniha je skôr určená pre ženské publikum, aj keď nepochybne nájde si miesto aj v tom mužskom.

Autorka používa často rôzne prirovnania a metafory, dokonca ak čitateľ dokáže čítať medzi riadkami vie odhadnúť, kam príbeh smeruje. Autorkin štýl písania je miestami chytľavý a inokedy môže čitateľa začať nudiť. Hluché miesta v knihe sa striedajú so zaujímavými pasážami, ale viac menej dominujú práve tie hluché miesta.

Krátke kapitoly spôsobujú, že dej sa rýchlo posúva vpred a postavy sa pomaly formujú do určitého tvaru, prichádzajú na nové riešenia ich problémov alebo naopak ich problémy ich dobiehajú. Vytvára to začarovaný kruh, z ktorého postavy sa snažia dostať, ale čím viac sa snažia vyriešiť spory medzi sebou tým je to len horšie.

Hlavným problémom môže byť, že čitateľ nepozná rodinu Jacobsových, nevie odhadnúť ich správanie v určitých situáciách. Keďže príbeh sa začína presne vtedy, keď sa stretávame s Kitty, tak my ako čitatelia nemáme šancu spoznať rodinu, ich štýl žitia a vzťahy medzi nimi sa dozvedáme za pochodu. Čo mnohým nemusí sadnúť už len z dôvodu, že nepoznáme pravý dôvod rozpadu rodiny Jacobsových.

Príliš časté striedanie pohľadov zas môže vytvoriť menší chaos a vytvoriť si vzťah k postavám je takmer nemožné. Veľkým plusom môžeme považovať práve vykreslenie Joa a jeho psychických problémov, aj keď na prvý pohľad pôsobí ako vyrovnaný muž, ktorého len tak niečo neprekvapí, opak je pravdou. Vnútorné boje u Joa sú na dennom poriadku a prítomnosť atraktívnej Kitty mu to ešte zhoršuje. 

Na druhej strane Kitty, ktorá sa zjaví z čista z jasna, aj keď z nedorozumenia je plná prekvapení a jej psychická nevyrovnanosť sa prejavuje každou stranou. Samozrejme, poriadne to zamieša karty a začnú sa diať určité veci, ktoré Joa môžu psychicky deptať ešte viac. A od autorky to bol rozhodne zaujímavý krok ako dostať do deja trochu neistoty, pretože v určitých momentoch je nemožné sa snažiť odhadnúť a kým smerom sa dej bude vyvíjať.

Určité scény sa môžu zdať byť pritiahnuté za vlasy, ale práve tie patria k tým kľúčovým scénam. Je možné, že  viacerí sa možno budú viac sústreďovať na Isabel a jej snahu obnoviť jej nefungujúci vzťah s dcérou, ktorá hľadá útechu radšej u iných ako u vlastnej matky. Čo je tiež zaujímavé sledovať už len z dôvodu, že vybudovať si vzťah s niekým, kým to už dlhšiu dobu nefunguje je dvakrát ťažší proces ako to ten vzťah zničiť respektíve ukončiť.

Autorka vytvorila vzťahy, ktoré na prvý pohľad človek ani nezaregistruje, až postupne sa odhaľujú určité spojenia a nefunkčnosť rodiny.

Veľkým plusom je prostredie, v ktorom sa odohráva dej. Vyžaruje z neho pokoj a viac to zvýrazňuje nefunkčné vzťahy medzi členmi rodiny, neistotu a nerozhodnosť, ktorou postavy disponujú . Bohužiaľ, nie všetko knihe dáva zmysel a človek sa v tom môže zo začiatku strácať.

Doplavat domů je vhodná pre tých, ktorých zaujíma psychický vývin postav a je pre nich dôležité správne vykreslenie psychologických faktorov, ktoré na nich vplývajú.  Pre čitateľov, ktorí obľubujú vnútorné monológy a viac sa zaujímajú vývin postáv ako o samostatný dej je táto kniha dokonalá.