Sklený zámok
20. 3. 2018 14:16:01 | Autor: Lucka

Autorka sa v spomienkach vracia do svojho strastiplného detstva, v ktorom boli momenty šťastia vzácne ako zlato nájdené v púšti. Jej rodičia, napriek tomu, akí to boli kultúrne a vedomostne vzdelaní ľudia, nedokázali udržať svoje deti sýte, čisté a v teple. Jeannette, Brian, Lori a najmladšia Maureen sa museli v mnohých momentoch spoliehať v ťažkom svete len sami na seba. A dokonca ani to im rodičia neuľahčovali.

Nečaká vás žiaden zdĺhavý úvod, žiadne vysvetlenie, ani predhovor. Celá kniha je jedno plynulé rozprávanie bez zbytočného prerušovania alebo preskokov v čase. Jeannette s vami nebude súhlasiť, ani vám protirečiť. Vyrozpráva svoj príbeh tak, ako sa stal a bude hovoriť iba o tom, ako udalosti vnímala v okamihu, do ktorého sa vracia, čiže očami dieťaťa. Čo si z príbehu odnesiete, je už čisto na vás. Čítanie vám ubehne ako voda. Ani sa nenazdáte a na konci knihy ostanete nechápavo a zhrozene civieť do prázdna.

Sklený zámok je kontroverzný príbeh, ktorý si nemusí pýtať záujem. Atmosféra knihy pripomína vysušenú popraskanú ranu, ktorú sa nikto neunúva zašiť, a dostáva sa do nej každou kapitolou len viac a viac špiny. Aj menej odolné povahy sa určite stretli s pochmúrnymi autobiografiami z čias vojny. Tragédiou skleného zámku nie je žiadna konkrétna udalosť akou je vojna, ani útlak zo strany spoločnosti. V tomto príbehu je najväčším zlom ignorantstvo.

Rodičia Rose Mary a Rex v domnienke, že robia pre svojich potomkov to najlepšie, presadzujú vlastné presvedčenie, bez ohľadu na základné potreby svojich detí. Pravidelná práca, škola, či návštevy u lekárov boli pre manželov Wallsoncov zbytočný, nahraditeľný luxus. Svoje deti nechávali spravidla bez dozoru a aplikovali na ne takzvanú „vlčiu výchovu“. Nezáleží, či ťa to bolí, musíš vydržať, v živote ťa čakajú ťažšie veci. Nevadí, že žuješ  týždeň v kuse to isté, hlavné je, že máš čo jesť. Trocha zimy ešte nikoho nezabilo. Bolesť zoceľuje charakter. A tak ďalej, a tak ďalej. Do extrémov a ešte ďalej.

Zbytočne prísny otec a apatická matka, obaja priveľmi zahľadení do seba boli v mnohých situáciách infantilnejší než Jeannette a jej súrodenci. Namiesto hľadania riešení ako von zo zlej situácie, bolo dôležitejšie hľadanie životného postoja. Namiesto zaobstarávania jedla a oblečenia rodičia odvádzali pozornosť na krásy prírody. Namiesto skutkov boli vždy iba sľuby a výhovorky.

Tak, ako prísľub ich otca, že už je na pol ceste k vynájdeniu stroja na triedenie zlata, deti boli vždy iba na chvíľku šťastné, a potom znova upadali do rovnakých, alebo ešte horších podmienok. Na pol ceste smerom ku šťastiu sa niečo vždy zvrtlo. Ani výnimočné chvíle s otcom, ani naivný detský pohľad na svet, nevedeli každý raz zastrieť krutú realitu, v ktorej žili. A toľko sľubovaný sklený zámok sa stal iba ironickou metaforou na ich detstvo. Keby deti naozaj žili v takom zámku, vnútri ligotavých stien by si pripadali ako najšťastnejší ľudia na svete, no ľudia vonku by cez sklenené steny videli, aký je ich život naozaj.

Sila tohto príbehu spočíva v jej hlavných protagonistoch. V deťoch, ktoré sa dokázali pobiť so životom a vedeli z neho vyťažiť aj to, čo by v ňom možno iní ľudia prehliadli. Deti sa nesťažovali a plakali málo. Boli to najživotaschopnejšie stvorenia s akými som sa kedy v knihe stretla. Verili svojim rodičom, zdieľali s nimi pekné, až rozprávkové chvíle. A napriek opakovanému sklamaniu dúfali v lepšie zajtrajšky.

Spolu s Wallsovcami budete utekať z jedného mesta do druhého. Otvorí sa vám aj malé historické okienko, pretože uvidíte, ako sa žilo najchudobnejším vrstvám americkej spoločnosti v 60. rokoch. Čaká vás putovanie púšťami, banské mestá zamrznuté v čase, zaprášené bary, a kasína. Zažijete, aké to je mať tak voľnomyšlienkárskych rodičov, až to prekračuje hranice pudu sebazáchovy.

To, ako manželský pár so štyrmi deťmi dokázal cestovať po celej krajine a unikať úradom, je rovnako zarážajúce ako fakt, že niekto prežil takéto detstvo a napriek tomu sa stal normálne fungujúcim členom spoločnosti, dokonca o tom aj napísal knihu. Možno budete tak ako ja žasnúť, že to všetko sa mohlo udiať aj v tak vyspelej krajine akou sú Spojené štáty americké. A nebolo to vôbec tak dávno.

Ak hľadáte knihu, ktorá vyvolá vlnobitie emócií, asi ste ju práve našli. Sklený zámok z vás vyškriabe všetky zvyšky naivity a otestuje vašu citovú odolnosť. Jednotlivé scény vás vyprovokujú natoľko, až zabudnete, že sa vás vlastne osobne nedotýkajú. Sklený zámok je neobyčajným spôsobom tragický, niekedy až smutne absurdný a bude vo vás hodnú chvíľu rezonovať.