Oslavy slnovratu v dedinke Terovce sa skončia tragicky – žena uhorí zaživa a zanechá po sebe malú dcéru. Miestni obyvatelia jej smrti neprikladajú význam a na policajnom okrsku chcú prípad rýchlo zmiesť zo stola. Na preverenie prípadu pošlú nováčika Reného, ktorý nemá svaly, ani šarm, ani veľa šťastia. Má však tušenie, že za prípadom sa ukrýva niečo viac. Jeho túžba dozvedieť sa pravdu bude musieť byť silnejšia ako strach, pretože tajomné Terovce možno navonok pôsobia ako nevinná dedinka v horách, zvnútra sú však prehnité až do základov.
Vraždy sa znásobujú a prípad sa zamotáva. V studenom horskom vzduchu sa vznáša čosi zlovestné. Pohanské rituály, slovanská história, tajné spolky... Môže byť do tohto krvavého chaosu zapojený aj významný slovenský podnikateľ?
Autorka sa spomienkami pravdepodobne vracala ku skutočnému miestu, pretože Terovce boli na každej strane tým, čo vyžadoval príbeh. Raz malebné, inokedy chladné, alebo strašidelné a zanedbané.
Akoby mi tie scenérie, pachy a zvuky ožívali pred očami.
V príbehu bola dobre zachytená, kriticky vykreslená mentalita uzavretej spoločnosti. Obyvatelia Teroviec držia pokope ako tmel a cudzincov si k telu nepripúšťajú. Klebety, útlak a povery sú súčasťou myslenia komunity žijúcej v bubline. Dedinčania k vraždám pristupujú s podozrivým nezáujmom a na každú otázku majú až príliš jednoduchú odpoveď.
Každé dobré krimi okrem výrazného prostredia potrebuje svojho ikonického vyšetrovateľa. Ten je hybnou silou príbehu a vďaka nemu si môžeme občas oddýchnuť od vraždenia. Mnoho autorov sa prikláňa k profilu ošľahaných starých mládencov, ktorý utápajú svoju depresiu v alkohole a k prípadom pristupujú skoro bez emócií.
René Juhász by si isto želal byť ďalší Harry Hole či Kurt Wallander. Pre zmenu tu máme človeka, ktorý cíti strach, hanbu, závisť a má aj zásady. René je ako postava doslova žánrovým osviežením a dodáva príbehu na uveriteľnosti. Sympaticky neatraktívny magnet na trapasy, nervózny zo svojich kolegov a večne neistý sám sebou - presne tieto vlastnosti z Reného robia vyšetrovateľa, ktorý pristupuje k prípadom odlišne. Precíznejšie, odhodlanejšie a možno s menším dôrazom na svoje ego.
Autorka Reného nešetrí po žiadnej stránke. Žiaden úspech nie je zadarmo, a keď sa niečo podarí netrvá to dlho. René nie je vítaný ani v Terovciach ani v policajnom kolektíve. A aj keď dáva do vyriešenia prípadu všetko, fakty mu utekajú pomedzi prsty a kolegovia mu do vyšetrovania pravidelne zasahujú.
Čo ma nesmierne teší, že sa v príbehu nevyskytuje takmer žiadna romantika, žiadne uslzené žialenie za exmanželkou a deťmi. Máme tu úplne normálny vzťah hlavného protagonistu s frajerkou, ktorá mu je oporou ale do prípadu sa nepletie. Načo aj? Niekedy je menej viac.
Charaktery si celý čas zachovávali stabilitu. Nikto sa zázračne nezmenil k lepšiemu, nezbavil strachu alebo sa stal nebodaj ohľaduplnejším. Nielen farbisté postavy ale aj presvedčivé dialógy a dobré vyjadrovanie dodávali príbehu úprimný dojem. Mala som pocit, že v knihe nebolo jediné zbytočné slovo. Dej jednoducho plynul a nepotkýnal sa o zbytočnosti.
Ako čitateľ budete pravidelne zasväcovaný do diania mimo miesta činu. To je práve na krimi žánri iné, že aj zdanlivo nepodstatný detail vás môže posunúť o kúsok bližšie k pravde. Autorka nám dovolí v krátkosti nazrieť do hláv potencionálnych páchateľov ale zároveň neodbieha príliš od hlavnej postavy. Stačilo pol strany aby vdýchla vedľajšej postave život a rozdúchala pohasínajúci záujem o komplikovaný prípad.
Klasické zápletky nevery a ohováračiek sa budú každou kapitolou zamotávať. Až do záveru som nedokázala to klbko rozpliesť, nevedela som kto je vrahom, zvedavosť ma nútila odložiť knihu až keď bolo nutné sa venovať iným záležitostiam. Tešila som sa na rozuzlenie.
Bohužiaľ, aj keď som si myslela že si za svoje niekoľkodňové oddané čítanie zaslúžim všetky odpovede, nestalo sa tak. Rozbehnutá zápletka so slovanským kultom, ktorá robila v príbehu to povestné tajomno, ostala nedokončená. Historické citácie na mňa pôsobili dojmom, že pôjde o niečo dôležité a že každý človek v príbehu tvorí akýsi fragment celku.
Toto bola doslova jediná vec, ktorú by som knihe vytkla. Celý príbeh som bola v očakávaní, ako do skladačky zapadne tá či oná vedľajšia postava, a napokon, to čo sa dialo za oponou sa vlastne už nikdy nedoriešilo. Mnoho skutočných prípadov sa odkladá, je na vás či si chcete domyslieť isté veci sami alebo budete trvať na rovnakom názore ako ja. Uznávam, že to istý dotyk reality má. Z tej predstavy, že sú udalosti, ktoré nám ani v reálnom svete nikdy nebudú objasnené ma mrazí viac, ako z rozsekaných tiel.
Kto je vrahom sa však pochopiteľne dozviete. Na záver budete odmenení dávkou akcie a dramatickým finále. Smrť prekliatych je solídne krimi, ktoré veľmi nemrazí ale udrží si vašu pozornosť až do konca. Je to nevtieravý príbeh, ktorý sa nezvažuje ani k príliš dramatickému krváku, ani k nudnému policajnému sitcomu.
Autorke ďakujem, že osviežila našu domácu spisovateľskú tvorbu. Dúfam, že sa v tomto duchu budú niesť aj jej budúce diela, našliapla do toho výborne. Rozhodne sa po prečítaní jej debutu budem dívať na malebné dedinky o niečo cynickejšie. Moje ďakujem jej patrí aj za to, že nám dala zaujímavého hlavného hrdinu. René Juházs sa stal mojim obľúbeným krimi zelenáčom.