Pri čítaní knihy Mrcha Hollywood som strúhala také grimasy, že by si náhodní okoloidúci asi pomysleli, že mi v nose uviazla včela.  V úvode sa píše, že je kniha podľa skutočnej udalosti. Je to pravda? Naozaj sú slávni ľudia takí zvrátení?

K príbehu. Miestami vtipný, inokedy nechutný a smutný. Napísaný veľmi voľným štýlom, skoro ako keby vám ho niekto rozprával na návšteve pri šálke kávy. V príbehu bol použitý nenútený slang. Bolo to ako čítať jeden dlhý, nechutný, škandalózny článok – zhltnete ho na jediný raz, pohoršený a istým spôsobom vzrušený zároveň, ho potom rozprávate všetkým známym.

Ako som opísala vyššie, bolo to ako čítať šťavnatý (no možno miestami prepečený) článok z bulváru. Vtipné, šokujúce – nie veľmi plnohodnotné „dovolenkové“ čítanie.  Ale možno ma to predsa niečo naučilo – že nemám veriť všetkému čo vidím, pokiaľ sa nepresvedčím, čo sa deje v zákulisí.