Čo ak človek strávi roky tým, že sa snaží byť dobrou manželkou, až jedného dňa zistí, že pritom úplne zabudol sám na seba? Presne pri tejto myšlienke som sa počas čítania pristihla viackrát. Diana pôsobí ako obyčajná žena so svojimi starosťami, neistotami a túžbou po láske a pochopení, no pod povrchom v sebe nesie oveľa viac. A keď do jej života vstúpi muž, ktorý jej začne ukazovať, že môže byť pre niekoho skutočne dôležitá, všetko sa začne nebezpečne komplikovať. Zrazu som spolu s ňou premýšľala, kde sa končí povinnosť a začína život, ktorý by sme si naozaj želali.
Do Tabu som sa začítala pomerne rýchlo a veľmi ma bavilo sledovať, kam sa Diana a Marcus postupne dostanú. Ich vzťah je poriadny slow burn - nič sa medzi nimi neudeje zo dňa na deň, práve naopak. Napätie sa pomaly vrství a ja som si užívala tie drobné momenty, v ktorých bolo cítiť, že medzi nimi vzniká niečo, čo by tam za daných okolností vôbec nemalo byť. Marcus je navyše presne ten typ hrdinu, ktorý sa vám veľmi ľahko dostane pod kožu. Drsný motorkár, ktorý však dokáže byť pozorný, empatický a neuveriteľne nežný. A áno, pri niektorých jeho scénach som sa jednoducho musela usmievať.
Dianin príbeh ma však zaujal ešte viac tým, čo sa odohrávalo v nej samotnej. Nie je to hrdinka bez chýb a práve preto pôsobila tak ľudsky. Jej neistoty, pochybnosti o sebe, potreba cítiť sa milovaná aj to, ako dlho si nedokázala uvedomiť vlastnú hodnotu, vo mne vyvolávali množstvo emócií. Veľmi silno som vnímala najmä tému sebalásky. Autorka ju nepoužila iba ako pekné posolstvo niekde na okraji príbehu, ale postupne ju prepojila s Dianinými rozhodnutiami, vzťahmi a tým, ako sa pozerá sama na seba.
A práve v tomto je pre mňa Tabu oveľa viac než len erotický román. Samozrejme, vášne a horúcich scén sa dočkáme a keď sa príbeh poriadne rozbehne, rozhodne sa nebudete sťažovať na nedostatok iskier. Mňa však oveľa viac dostalo, koľko emócií sa pod nimi ukrýva. Príbeh otvára aj náročnejšie témy spojené s minulosťou, stratou, vzťahmi a vnútornými bojmi a páčilo sa mi, že popri romantike dostali priestor aj tieto vážnejšie vrstvy.
Veľmi som si užívala aj vedľajšie postavy a knižný klub, ktorý príbehu dodával príjemnú dávku života a ľahkosti. Humor krásne vyvažoval ťažšie chvíle a viackrát som sa pri čítaní pristihla, že sa smejem, hoci o pár strán neskôr som už mala úplne iné emócie. Práve toto striedanie ľahších a vážnejších momentov udržiavalo príbeh príjemne vyvážený a dodávalo mu príjemnú dynamiku.
A potom prišiel záver. Posledné desiatky strán som čítala s pocitom, že už vlastne neviem, čo mám čakať. Striedal sa vo mne smútok, hnev, napätie aj nádej a niektoré zvraty ma naozaj zaskočili.
Tabu mi tak zostane v pamäti najmä ako príbeh o tom, že láska k druhému človeku môže byť nádherná, ale nemala by znamenať, že pri nej stratíme sami seba. Je to emotívna, vášnivá a miestami poriadne bolestivá jazda, ktorá ma dokázala rozosmiať aj zasiahnuť presne tam, kde som to nečakala. A hoci som si na niektoré veci musela počkať, za mňa to čakanie stálo za to. Toto je kniha, pri ktorej som po dočítaní nemala pocit, že som len otočila poslednú stranu - mala som pocit, že som s Dianou a Marcusom prežila kus ich príbehu.