Keď sa musíte vrátiť na miesto, odkiaľ ste kedysi utekali a stretnete niekoho, na koho ste sa snažili zabudnúť… zrazu zistíte, že minulosť vás stále drží pevne v rukách. Tento príbeh ma vtiahol od prvej kapitoly – plný chémie, smiechu aj tých ťažkých chvíľ, ktoré vám berú dych. A hoci by sa zdalo, že Calla a Row nikdy nemali šancu na pokojné spojenie, ich príbeh je o hľadaní seba samých, o druhej šanci a o láske, ktorá si cestu vždy nájde – nech už je akokoľvek komplikovaná.
Do tejto knihy som sa pustila s obrovským nadšením a priznám sa, že som sa od nej nevedela odtrhnúť. Bola od prvej chvíle plná emócií, napätia aj nečakaných momentov, ktoré mi nedovolili ju odložiť. Pri čítaní som mala pocit, akoby som sa ocitla v malej kaviarni, načúvala hádkam aj tichým vyznaniam medzi hlavnými postavami a celé to vo mne vyvolávalo pocit domova, hoci bol ich príbeh plný chaosu a bolesti.
Calla bola pre mňa absolútne jedinečná. Jej neustály prúd slov, irónia, aj schopnosť urobiť z každej situácie malú komédiu, ma bavili od začiatku. Zároveň však bolo cítiť, že si so sebou nesie obrovské jazvy z minulosti. Obdivovala som ju za to, že sa dokázala postaviť späť na nohy a vrátiť sa tam, kde to kedysi bolelo najviac. Bola zábavná, chaotická, ale aj krehká a ľudská.
Row bol jej úplný opak – večne namrzený, tvrdohlavý a na prvý pohľad arogantný, no pod tvrdou škrupinou skrýval obrovské množstvo lásky a starostlivosti. Fascinovalo ma, ako sa ku Calle dokázal správať nežne a ochranársky, aj keď navonok pôsobil, že mu je všetko jedno. Jeho cesta od nahnevaného šéfkuchára k mužovi, ktorý si uvedomí, čo je skutočne dôležité, bola nádherne vykreslená.
Ich vzťah mi pripomínal tanec – raz plný vášne a smiechu, inokedy kroky mimo rytmu, ktoré ich od seba odtiahli. Neustále doťahovačky, napätie vo vzduchu a chvíle, keď sa zdalo, že už-už si k sebe nájdu cestu, len aby ich hneď niečo zrazilo späť. Práve to vytváralo neuveriteľnú chémiu, ktorá sa dala cítiť na každej strane. A hoci si obaja niesli ťažkú minulosť, spolu pôsobili ako dve polovice jednej skladačky.
Pri čítaní som mala pocit, akoby stránky ožívali – počula som ruch mesta, cítila vôňu kuchyne, v ktorej Row pracoval a smiech postáv bol takmer hmatateľný. Tento príbeh mi pripomenul, že skutočne dobrá kniha vás dokáže vtiahnuť do svojho sveta a nechať vás tam prežívať každú emóciu spolu s postavami.
Autorka krásne vyvážila humor s vážnymi témami. Raz som sa smiala na ich bláznivých dialógoch, no vzápätí ma príbeh dokázal zasiahnuť hlboko pri otázkach traumy, bolesti či straty. A nesmiem zabudnúť na vedľajšie postavy, predovšetkým na Rowovu sestru Dylan, ktorá celému príbehu dodala energiu a šmrnc.
Záver ma úplne dostal - emotívny, vygradovaný a presne taký, aký som si priala. Mala som v očiach slzy, no zároveň úsmev na tvári. Ten pocit, keď zatvoríte knihu a viete, že sa k nej budete v myšlienkach vracať ešte dlho, je pre mňa vždy znakom skvelého čitateľského zážitku.
Tento príbeh bol pre mňa ako hurikán emócií – strhol ma, rozosmial, dojal a prinútil zamyslieť sa. Ak máte radi príbehy plné chémie, humoru, no zároveň aj hlbokých tém a druhých šancí, túto knihu si určite nenechajte ujsť.