Vek človeka: Ako sme stvorili antropocén od islandského antropológa Gísliho Pálssona je populárno-náučná kniha o klimatickej kríze, človekom pretvorenej planéte a o tom, čo vlastne znamená žiť v období antropocénu. Nejde o klasickú prírodovednú publikáciu plnú grafov a odborných definícií. Pálsson k téme pristupuje širšie – cez antropológiu, filozofiu, dejiny, osobné pozorovania aj výrazné fotografie, ktoré dokumentujú rozsah ľudského zásahu do sveta. Autor postupne približuje, ako ľudská činnosť zasiahla do atmosféry, klímy, oceánov, ľadovcov, krajiny aj života ostatných druhov. Priemysel, ťažba, urbanizácia, doprava, spotreba či technológie priniesli pohodlie a pokrok, zároveň však výrazne narušili rovnováhu planéty. Pálsson sa preto nezameriava iba na environmentálne dôsledky, ale aj na kultúrne a spoločenské príčiny. Zaujíma ho, prečo sme si vytvorili predstavu, že človek stojí mimo prírody a môže ju neobmedzene ovládať.
Kríza nie je iba o klíme
Významnú časť knihy tvorí úvaha o vzťahu medzi človekom a Zemou. Klimatická kríza podľa autora nie je iba technický problém, ktorý vyrieši nový vynález alebo politické opatrenie. Je aj krízou myslenia, hodnôt a predstavy o pokroku. Ak chceme zmeniť smer, nestačí iba obmedziť emisie či zaviesť nové technológie. Potrebné je zamyslieť sa nad tým, ako vnímame rast, prírodu a vlastné postavenie vo svete.
Práve tento pohľad ma na knihe zaujal najviac. Pálsson ako antropológ nehovorí iba o tom, čo sa s planétou deje, ale aj o tom, prečo sme sa dostali až sem. Kniha tak nie je len o klimatickej zmene, ale aj o človeku ako kultúrnej bytosti a o hodnotách, ktoré formovali našu spoločnosť.
Obraz, ktorý dopĺňa slová
Veľkým plusom je vizuálna stránka knihy. Fotografie nie sú iba ilustráciou textu, ale jeho dôležitou súčasťou. Roztápajúce sa ľadovce, narušené ekosystémy, priemyselné zásahy či premenená krajina ukazujú, že antropocén nie je vzdialená vedecká hypotéza, ale realita, ktorú môžeme vidieť okolo seba.
Oceňovala som aj to, že autor nepíše katastrofickým spôsobom. Kniha je vážna a miestami znepokojujúca, no nepôsobí úplne beznádejne. Neponúka jednoduché riešenia, skôr núti premýšľať nad tým, akú zodpovednosť máme za svet, ktorý vytvárame.
Nie všetko mi sadlo
Za slabšiu stránku považujem určitú všeobecnosť. Téma je mimoriadne široká, a preto niektoré časti pôsobia skôr ako úvod do problematiky než ako jej hlboká analýza. Čitateľ, ktorý už má o klimatickej zmene a antropocéne veľa načítané, tu nemusí nájsť množstvo úplne nových informácií.
Miestami mi chýbalo aj viac konkrétnych riešení. Autor veľmi dobre pomenúva problém a jeho príčiny, praktická rovina však zostáva skôr v úzadí. Kniha vyvoláva množstvo otázok, no nie vždy na ne ponúka konkrétne odpovede.
Zamyslenie nad našou dobou
Napriek tomu na mňa Vek človeka pôsobil ako hodnotná a prístupná kniha. Jej najväčšou prednosťou nie je množstvo nových údajov, ale schopnosť poskladať známe fakty do širšieho obrazu. Ukazuje, že klimatická kríza nie je iba ekologický problém, ale aj dôsledok toho, ako chápeme pokrok, prírodu a vlastnú výnimočnosť.
Odporučila by som ju čitateľom, ktorí hľadajú zrozumiteľný, vizuálne pôsobivý a premýšľavý úvod do témy antropocénu. Nie je to kniha na rýchle prečítanie ani text s jednoduchými riešeniami. Skôr vás prinúti zastaviť sa a premýšľať nad tým, že žijeme v dobe, ktorú sme do veľkej miery sami vytvorili – a že zodpovednosť za jej budúcnosť nemôžeme preniesť na nikoho iného.
Recenzia: @carovna.kniznica