Mare Dyerovej som dlho odolávala, no keď som sa nakoniec pustila do čítania, zostala som v nemom úžase. Prvý diel bol absolútne skvelý a ja som sa nemohla dočkať, kedy sa konečne pustím do dvojky. Našťastie som mala druhý diel hneď po ruke, keby som naň mala čakať, pravdepodobne by som si vytrhala časť svojich vlasov. Autorka nasadila prvým dielom laťku poriadne vysoko, a preto sa musela naozaj snažiť, aby sa druhý diel vyrovnal prvému alebo ho dokonca prekonal. Hneď ako som sa pustila do tohto titulu, vedela som, že to bude ešte šialenejšia jazda ako pri prvom dieli. Už po prvých pár stranách mi bolo jasné, že príbeh bude ešte lepší ako by som si bola myslela. 

„Spôsob, akým sa ma to opýtal, akože jediné, po čom na tomto svete túži, je pomôcť mi, mi takmer zlomil srdce.“

Opäť sa s Marou zobúdzame v nemocnici. Vôbec netuší ako sa na psychiatrii ocitla, zas bojuje s tým, že jej nikto neverí a jediné, čo jej dáva aspoň kúsok nádeje je Noah. Vo vzduchu visia ďalšie a ďalšie otázky a zatiaľ čo odpovedí sa nám nejako nedostáva, otázok, naopak, stále viac a viac pribúda. Príbeh sa teda poriadne zamotáva a vy už po pár stranách zistíte, že vlastne už ani neviete, že či to čo ste sa dočítali v prvom dieli bola pravda alebo sa vás len autorka snaží zmiasť alebo čo to vlastne s vami robí? Michelle je neskutočný talent a to čo dokázala vytvoriť je priam šialené. Príbeh bol tak zamotaný a komplikovaný, že ste mali čo robiť, aby ste aspoň niečo dokázali zachytiť. Predvídať niečo je priam nemožné a trúfnuť si odhadnúť ako príbeh skončí až prihlúple. Okrem toho, že bolo všetko vymyslené do úplných detailov, autorka nezabudla ani na vypäté situácie, napätie a dychberúce scény. S otvorenými očami som len sledovala, čo sa mi odohráva pred očami a autorke tlieskam za to, že dokázala vymyslieť niečo tak neuveriteľne premyslené a zároveň úplne postavené na hlavu. Nikdy som príliš neobľubovala psycho alebo sci-fi knihy, každá z nich mi prišla príliš absurdná a nedokázala som sa s ňou stotožniť. V tomto prípade som však mala pocit, ako by bol príbeh napísaný priamo pre mňa.

Napínavý dej a skvelo prepracovaný príbeh príjemne osviežovali aj ostatné postavy. Milo ma prekvapilo, že sa autorka rozhodla zamerať okrem ľúbostného vzťahu aj na ten súrodenecký. Väčšinou som sa stretla s tým, že súrodenci tvorili len akési pozadie a málokedy mali aspoň trošku významnú úlohu. V tomto prípade však autorka brata Mary nestiahla do kúta, ale dala mu svoj priestor. Tak isto mimoriadne oceňujem, že v knihe nie je napchatý žiadny trápny ľúbostný trojuholník, s ktorými sa v young adult knihách roztrhlo vrece. Vzťah Mary a Noaha bol podľa mňa primerane sladký a nemala som pocit, že by autorka chcela stavať príbeh výlučne na ňom, aj keď mal v knihe svoju dôležitú časť. Na scéne sa objavili aj ďalšie výrazné osobnosti, občas som sa až bála aký psycho charakter dokáže autorka vytvoriť. Jej postavy boli tak dôveryhodne vykreslené, že by ma vôbec neprekvapilo, keby na mňa niektorá z nich čakala za rohom domu. Autorke som zhltla všetko aj s navijakom. Krátke kapitoly bez zdĺhavých opisov mi popod prstami utekali hádam samé a ja som sa rýchlosťou blesku blížila ku koncu. Príbeh stále gradoval a ani zďaleka by ma nenapadlo, že sa na konci dočkáme takého obrovského cliffhangeru. Už po prvom dieli som mala sucho v ústach a chvíľu som váhala, či sa naozaj niečo také stalo, ale po TOMTO konci som len naprázdno pozerala a rozmýšľala, čo so životom, keďže tretí diel v slovenčine nemáme a ja budem musieť pravdepodobne prvýkrát v živote siahnuť po knihe v angličtine, pretože Mara za to naozaj stojí a nevedieť, ako celý príbeh nakoniec dopadne, je skoro ako pichať si špendlíky popod nechty (ospravedlňujem sa za hyberbolizáciu a prílišné zveličenie, ale tí, čo ste túto sériu čítali, určite chápete moje rozčarovanie). 

„Jude ma chcel vystrašiť a aj sa mu to podarilo, ale tomu je koniec. Odteraz si bude musieť nájsť vo svojom druhom živote inú zábavku.“

Ako som už spomínala, bola som mimoriadne zvedavá a mala som privysoké očakávania. Tie neboli len naplnené, ale dokonca aj prekonané a ja sa opäť klaniam pred talentom Michellom. Na príbehu som nenašla ani jednu chybičku a nebojím sa povedať, že to bola zatiaľ najlepšia kniha tohto roka.

Pravdaže, nemôžem dať nič iné než plné hodnotenie, chvíľku som rozmýšľala, či si aj ďalšie palčáky nedorobím. Pokiaľ je tu ešte niekto, kto túto sériu nečítal, určite jej dajte šancu. Verím tomu, že to neoľutujete.