Anna Franková, pre mňa veľmi výnimočné dievča. Tak mladá a tak odvážna. V tejto knihe, v tomto denníku sledujeme Annu a jej najbližších. Taktiež aj rodinu Pelsovcov, ktorá sa spolu s nimi ukrývala dva roky v zadnom dome.

Anna nám opisuje svoje dospievanie, prvú lásku, objavovanie samej seba. Jej netradičný život počas toho najdôležitejšieho obdobia- dospievania.

Pred koncom knihy som sa rozplakala, bolo mi tak hrozne ľúto ako muselo tak malé dievčatko (13-15rokov) žiť spolu so svojou rodinou a vlastne so všetkými ľuďmi, ktorý boli nevhodný pre Nemecko a ich vodcu. Od kedy som zistila prečo bola, čo spôsobila druhá svetová vojna, od vtedy sa zamýšľam nad tým ako to je možne, že nebol niekto vyšší, kto nezastavil Nemcov. Ako je možne, že sa niečo takéto vôbec dialo. A táto otázka ma bude trápiť asi celý život.

Anna mi prišla ako milé, skromné a dobre dievča. Mala staršiu sestru Margot. S otcom mala výnimočný vzťah s matkou si myslím, že až taký nádherný vzťah nemala. Počas čítania som Annu, jej otca, Margot a taktiež aj Petra van Pelsa. Pani Pelsovú som až tak rada nemala, dosť často sa k Anne nesprávala pekne. Anna tieto listy písala svojej vymyslenej kamarátke Kitty.

Ďalej som obdivovala tieto rodiny, že dokázali žiť v absolútnom tichu, absolútne nevhodných podmienkach na život dva dlhé, veľmi dlhé roky. Tieto rodiny sa častokrát aj hádali, ale kto by sa nehádal, keby žil v takomto napätom prostredí dva roky. Páčilo sa mi, že žili ľudia, ktorý týmto ľuďom nielen Frankovcom, ale aj iným nevhodným pre Nemcov, pomáhali a riskovali strašne veľa, ale pomáhali týmto ľuďom, dávali im jedlo a iné veci potrebne pre život.

Tiež v súvislosti s touto knihou a inými knihami z tohto obdobia by som veľmi chcela vedieť prečo nám v škole do hláv tlačia úplne hlúposti, ktoré nám v podstate nič nepovedia. Prečo nám nedávajú v škole na povinné čítanie knihy, ktoré nám niečo do života dajú? Prečo nás nútia čítať knihy, ktoré nám okrem čitateľského zážitku nič viac nedajú? Ale to som už odbočila od témy.