Peter Karvaš pátra v hlbinách vlastnej pamäti, z ktorej sa vynárajú spomienky na rodičov, najmä na milovanú mamu, starú mamu, spolužiakov a učiteľov, na život...
Karvašove poviedky (novely, etudy?) sú ako zrkadlo, ktoré odráža dobu súčasnú i dobu nedávno minulú. Pozeraním sa do tohoto zrkadla sa Karvaš vysporadúva s uplynulými...