Azraelova kniha ma nakoniec vtiahla oveľa viac, než som čakala. Ten svet je obrovský, temný a zároveň neuveriteľne fascinujúci. Bohovia, monštrá, nesmrteľní… a do toho moderný nádych, ktorý tomu dodáva úplne inú atmosféru, než na akú som pri fantasy zvyknutá. Nie je to len jeden príbeh na jednom mieste - všetko sa rozrastá, prepája, vrství a postupne odhaľuje. Mala som pocit, že čím viac zisťujem, tým viac otázok sa mi v hlave otvára.

Dianna je presne ten typ hrdinky, ktorú si nezamilujete preto, že by bola dokonalá - ale preto, že je skutočná. Je tvrdá, ostrá, miestami až impulzívna, robí rozhodnutia, pri ktorých som si len povzdychla… ale zároveň som jej rozumela. Všetko, čo robí, robí z lásky k svojej sestre - a práve to jej dáva silu aj ju ničí zároveň. Mala som chvíle, keď som ju chcela zastaviť… a chvíle, keď som jej chcela tlieskať. A práve tieto protichodné pocity ma na nej bavili najviac.

A potom je tu Samkiel. Navonok chladný, uzavretý, nebezpečný… ale čím viac ho spoznávate, tým viac cítite, že v ňom je oveľa viac. Jeho minulosť, jeho ticho, jeho vnútorné boje - všetko to z neho robí postavu, ktorú si postupne obľúbite, aj keď si to možno na začiatku nechcete priznať. Nie je jednoduchý, nie je čitateľný, ale práve to ho robí takým zaujímavým.

Ich vzťah… to bolo pre mňa niečo, čo ma držalo pri knihe najviac. Ten pomalý vývoj, tie pohľady, podpichovanie, momenty, keď sú si blízko a zároveň sa od seba držia… miestami som bola netrpezlivá, nebudem klamať, ale práve vďaka tomu to pôsobilo tak prirodzene. Nič nebolo nasilu, všetko malo svoj čas a každá jedna interakcia medzi nimi mala váhu.

Zároveň ale táto kniha nie je len o vzťahu. Je drsná, temná a miestami až bolestivá. Autorka sa nebojí ukázať, že rozhodnutia majú následky, že strata bolí a že nie všetko sa dá napraviť. Niektoré scény boli naozaj silné a ostali vo mne ešte dlho po dočítaní. A práve tento kontrast - medzi emóciami a surovosťou sveta - mi prišiel neskutočne silný.

Nebolo to úplne bez chybičky - začiatok bol pomalší a miestami by si veci zaslúžili jasnejšie vysvetlenie. Našťastie to nijako výrazne nepokazilo môj celkový dojem. A ten záver… ten ma úplne zasiahol. Ostala som sedieť, premýšľala som nad tým, čo sa práve stalo a mala som v sebe presne ten pocit, keď viete, že vás ten príbeh ešte dlho nepustí. Také to ticho po dočítaní, keď len sedíte a spracovávate všetko, čo ste prežili spolu s postavami.

Azraelova kniha je presne ten typ príbehu, ktorý vás možno hneď na začiatku neobalí do komfortu… ale ak mu dáte šancu, odmení vás. Silnými postavami, emóciami a vzťahom, ktorý sa vám dostane pod kožu.

A ja? Ja po dočítaní Azraelovej knihy viem len jedno - potrebujem pokračovanie.

@liiz_cita