Deni (milovnici_knih) (neoverený zákazník)
Kriminálne romány od severských autorov často nečítam, keďže mi ich pomalší štýl až tak nevyhovuje. Nejaké diela od autorky Kristiny Ohlsson som už dávnejšie evidovala, ale nemala som potrebu po nich siahnuť. Kniha Búrka ma však po dlhšom čase zaujala nielen svojou anotáciou, ale presvedčila ma najmä ukážkou, do ktorej som sa ihneď začítala.
Zo začiatku ma trochu odrádzal väčší rozsah príbehu, čo ja vo všeobecnosti veľmi nevyhľadávam. Krátke kapitoly a moja stupňujúca sa zvedavosť však spôsobili, že jednotlivé stránky mi napokon rýchlo mizli pod rukami. Po dočítaní musím povedať, že ma kniha milo prekvapila a určite ju môžem odporúčať. Niektoré pasáže síce mohli byť pokojne o niečo kratšie, ale to je asi už typický štýl väčšiny severských autorov. Majú jednoducho potrebu opísať dopodrobna všetky detaily, preto som bola na tento scenár vopred pripravená.
Autorka buduje napätie bez brutálnych scén, primárne sa zameriava na psychológiu postáv či vykreslenie temnej atmosféry. Vietor, neutíchajúci dážď, nebezpečné útesy, klzké móla a učiteľka Agnes, ktorá tiež nie je úplne bez tajomstiev. Postupne spoznávame viacero postáv, z ktorých každá má v príbehu svoje miesto a opodstatnenie. Autorka strieda ich rozprávanie, čím vytvára viacero dejových liniek. Do toho sa občas vmiešajú krátke zápisky samotnej Agnes, ktoré približujú jej život z obdobia posledných mesiacov pred zmiznutím.
Práve odlišné charaktery postáv ma upútali, pretože každá z nich má svoje slabé miesta, bojuje s pochybnosťami či rôznymi problémami, čo v konečnom výsledku pôsobí uveriteľne. August zápasí s vlastnými démonmi a životnými traumami. Vyniká ľudskosťou, empatiou, a postupne sa necháva ovládnuť zvedavosťou nad tým, aké tajomstvo ukrýva miesto, kam sa presťahoval.
Vyšetrovacia dejová linka je po celý čas trochu v úzadí, keďže ustupuje podrobnejšej psychológii postáv, ktorej autorka venuje dosť veľký priestor. Okrem zaujímavých prepojení medzi ich životmi či konaním, sa autorka dotýka aj náročnejších tém – stretnete sa tu napríklad s týraním, toxickými vzťahmi, neverou.
Aj pre tieto atribúty by som knihu úplne nezaradila medzi klasické detektívky. Nenájdete tu ani množstvo prekvapivých zvratov či akčných scén. Skôr vám autorka ponúkne priestor na zamyslenie, do akej miery môže mať spáchaný zločin dopad na ľudí žijúcich v malej komunite. Nejde jej o to, aby vás za každú cenu šokovala. Mňa napokon až tak neprekvapil ani samotný záver, no v tomto prípade mi to vôbec neprekážalo.
Knihu vám odporúčam, ak máte radi príbehy, ktoré majú pomalšie tempo a sústreďujú sa na hlbšie vykreslenie charakterov postáv. Z textu cítiť, že autorka si námet a jeho prevedenie vopred dôkladne premyslela. Postupne vám odkrýva stopy a indície, hrá sa s vašou mysľou, a neraz si pravdepodobne poviete, že už neveríte nikomu. Kristina Ohlsson v tejto knihe dokázala nielen to, že nie je na poli tohto žánru žiadnym nováčikom, ale že jej nerobí problém prirodzene skĺbiť emócie postáv, zločin a mrazivú atmosféru.