Simona (neoverený zákazník)
Eliška je žena žijúca v domove dôchodcov, ktorá si vytvorila veľmi blízky vzťah s jej ošetrujúcou lekárkou Hankou a celá kniha je vlastne o tom, ako Hanke rozpráva svoj životný príbeh.
Príbeh, ktorý mi prišiel viac bolestivý ako radostný. Kde a ako prežila Eliška vojnu, ako prišla o všetkých svojich najbližších od čias vojny až po prítomnosť. O manželstve, o priateľstve, o deťoch, o rodine, o vojne, o jej vášni k maľovaniu.
Je ťažké k tej knihe hovoriť viac, pretože niečo také si človek musí prečítať. Mne sa veľmi páčilo, že vlastne sa tam stretala minulosť s prítomnosťou. Jedna pasáž o minulosti a hneď na to v prítomnosti. Ako si zvykala na domov dôchodcov, na nových ľudí, na straty, na to, že je každý deň v priamom kontakte so smrťou, no stále s krásnymi spomienkami na život, aký žila, aj keď často nebol taký, aký by ho chcela.
Táto kniha mi veľmi krásne ukázala, aké je dôležité odložiť hnev, veriť v krajšie časy, v silu odpustenia, že ľudia v našich životoch sú veľmi dôležití, pretože nikdy nevieme, do kedy budú s nami kráčať spoločnou cestou, o láske, že nikdy by sme nemali brať všetko ako samozrejmosť. Táto kniha bola mojou prvou od pani Keleovej, ale už viem, že nie poslednou...