knihomolkine_maskrty (neoverený zákazník)
Ako som už u tejto autorky zvyknutá aj tento román je viacgeneračný príbeh, v ktorom sa prelínajú osudy niekoľkých postáv naprieč časom. Autorka má jedinečný dar ukázať ako minulosť ovplyvňuje prítomnosť a aj tentoraz sa jej to podarilo nádherne.
Už podľa obálky som tušila, že sa dej bude dotýkať obdobia holokaustu a nemýlila som sa. Toto obdobie patrí medzi moje najobľúbenejšie v historických románoch, pretože prináša silné, skutočné emócie a príbehy, ktoré sa dotknú srdca.
Dej je rozdelený na tri časti. V prvej sledujeme príbeh Miry a jej pohľad na tetu Hanu, ich vzťah, rodinné tajomstvá aj bolesť, ktorá sa tiahne naprieč generáciami. Mira mi svojím pohľadom na svet a tým, čo sa jej stalo, veľmi pripomenula Pollyannu, možno aj preto ju mala tak rada. V druhej časti sa presúvame do minulosti a sledujeme Haninu mladosť a obdobie pred vojnou, ktoré autorka vykreslila veľmi živo a realisticky, až som mala pocit, že sa nachádzam priamo v tom čase. V tretej časti sa spolu s Hanou dostávame do koncentračného tábora a neskôr sledujeme jej návrat domov.
Autorka dokonale vystihla pocity, bolesť a zmätok ľudí, ktorí prežili holokaust a snažili sa znovu zaradiť do života. Mnohí z nich to nezvládli a aj tí, ktorí áno si v sebe niesli jazvy po celý život. Skvelo bolo vykreslené aj to ako spoločnosť na preživších pozerala.
Tento príbeh je bolestivý, plný strát, smútku, ale aj nádeje. Je hlboký, dojímavý a zanechal vo mne hlbokú stopu a viem, že naň budem ešte dlho myslieť. Záver príbehu ma veľmi dojal a zahrial pri srdci, pretože bol presne taký, aký som si želala.
Tento román nenechá chladným nikoho. Mne pri ňom vyšla nejedna slza, no zároveň vo mne zanechal pocit vďačnosti a pokory.