Veľmi sa mi páčilo, že Paulo v románe napísal svoj vlastný životný príbeh, samozrejme, že zmenil určité časti a postavy. Už len vedomie, že sa to stalo, pri čítaní ma úplne napumpovalo a nevedela som sa dočkať, kedy sa dozviem jeho príbeh. Na príbeh sa dá pozerať z dvoch hlavných uhlov pohľadu. Jedným je, samozrejme, Paulo, brazílsky rebelský chlapec, ktorý cestuje po svete, a druhým holanďanka Karla, ktorej najväčšou túžbou je utiecť do Nepálu. Celú cestu môžeme čítať o našich postavách v tretej osobe, nová kapitola, nový pohľad je zvyčajne viditeľný len vtedy, keď sa vynechá pár riadkov, možno začína nová strana, a to sa mi veľmi páčilo. Dokonca aj kniha pôsobila libertariánsky. Román je akýmsi cestovným sprievodcom, ktorý nás núti zamyslieť sa. Čitateľovi odhaľuje psychologické rozbory a múdrosti, zoznamuje nás s účinkami drog a omamných látok, ktoré poskytujú skvelý pocit v momente ich užitia, ale skrývajú aj množstvo nebezpečenstiev. V knihe sú aj náboženské aspekty, no určite nechce „konvertovať“, takže môže byť zaujímavá aj pre ateistického čitateľa. Veľmi sa mi páčilo, ako kniha rozpráva príbeh, ako prezentuje Paulov život v 70. rokoch. Nie každý moment bol rušný, ale opisy a úvahy boli nevyhnutné na to, aby sme pochopili, čo sa odohrávalo v mysliach ľudí, čo vtedy asi hipisák cítil, ako mohol vidieť svet. Krásy prírody, ľudí, náboženstva a kultúry. Vzťah medzi spoločnosťou a hippies. Opisuje skôr životný pocit, lásku, túžbu po láske, ktorá môže byť spojená nielen s človekom, ale aj s prírodou.