Doslova zbožňujem Larsa Keplera (resp. manželskú dvojicu, ktorá píše pod týmto pseudonymom) a jeho detektívnu sériu s Joonom Linnom. S veľkými očakávaniami som si preto kúpila aj román Ihrisko, aj keď som vedela, že do tejto série nepatrí. O to väčšie bolo moje sklamanie. Mám zásadu dočítať každú knihu, aj keď sa mi nepáči, ale v tomto prípade sa mi to nepodarilo. Ku koncu som preskakovala strany – v nádeji, že o pár strán ďalej mi text možno predsa len začne dávať zmysel. Ale nie, nedával. Nerada píšem negatívne hodnotenia, ale v tomto prípade sa inak nedá. Pozor, netvrdím, že kniha je zlá. Istotne si aj ona nájde svojich čitateľov. Ale myslím si, že mnohí Keplerovi fanúšikovia, zvyknutí na jeho detektívky, z nej budú sklamaní – rovnako ako by boli sklamaní napr. fanúšikovia Dominika Dána, keby napísal povedzme nejaký hlboký filozofický traktát. Lebo od neho jednoducho čitateľ čaká niečo úplne, ale že úplne iné...