Erin Doom je u nás známa najmä vďaka seriálu na Netflixe s názvom Slzotvorca. Túto knihu doma mám, aj keď neprečítanú, ale som nesmierne rada, že z krabice neprečítancov padol výber zrovna na tento titul. Vraj je slabšia ako Slzotvorca, ale mne sa Jako padá sníh náramne páčila.
Autorka vás na 100% zaujme už úvodom knihy. Jej farbistý jazyk je ako pohladenie pre dušu. Dokáže opísať frázu “bola smutná” na štvrť strany bez toho, aby použila tieto konkrétne slová. Nesmierne som si čítanie užívala. Aj keď ide o príbeh určený mladým dospelým, chytil za srdce aj mňa, o dekády staršiu pani od mládeže. Po strate otca sa Ivy musí z divokej Aljašky presťahovať ku krstnému otcovi Johnovi. Je láskavý ako jej vlastný otec, ale… má syna, ktorý ju vo svojom živote nechce a dáva jej to patrične najavo. Pre svojho otca však Mason urobí všetko, napriek tomu mu Ivy prekáža. V tejto knihe mi veľmi chýbal pohľad Masona. Celý príbeh rozpráva Ivy a Masonovo správanie je naozaj na facku. Ak hľadáte “young adult slowburn”(lebo aj to vzplanutie bude, preto knihu odporúčam pre aspoň 15+ čitateľky), toto bude správna voľba. Kniha je plná melanchólie, tajomna, hlbokých myšlienok o živote, pripletie sa dokonca krimi linka na niekoľkých nervy drásajúcich stranách. Záver je krásny, to sa musí Erin fakt nechať. Postavám presne takýto koniec príbehu budete priať.