Martin, IG: citam_teda_som (neoverený zákazník)
Chodievate do kempu? Je to pre vás miesto oddychu, pokoja, smiechu a bezstarostnosti?
Holandská autorka Maartje Wortel nám ukáže, že kemp môže byť aj miestom, kde sa pod povrchom ticha skrýva nepokoj. Jeden takýto kemp s bazénom a vedľa vojenského cvičiska kúpi Viktorien od dvoch sestier za podmienky, že v ňom môžu ostať bývať.
Kniha nemá klasický dej. Skladá sa z epizód písaných z pohľadu jednotlivých postáv, ktoré toto na prvý pohľad pokojné miesto postupne zapĺňajú. Či už je to vojak, celebrita alebo ľudia, ktorí skôr než oddych hľadajú únik. Pohľady postáv vrátane Viktorien a dvoch sestier sa striedajú, pričom na začiatku každej kapitoly je uvedený dátum príchodu a odchodu hostí. Postupne tak prenikáme do ich vnútorného sveta, často aj do vecí, ktoré by radšej zostali skryté.
„Každý musí nějak žít s pravdou, což ale ještě neznamená, že je toho každý schopen.“
Priznám sa, že nie všetky pasáže ma zaujali rovnako. Miestami som čakal výraznejšie prepojenie jednotlivých príbehov. Na druhej strane, práve táto roztrieštenosť k tejto knihe patrí. Vystihuje odcudzenie medzi postavami, ktoré síce zdieľajú jeden spoločný priestor, no každá si nesie vlastné problémy, ktoré môžu byť až desivo podobné komukoľvek z nás.
„Co je pro jednoho smrtelně nebezpečné, je pro jiného hřiště.“
Štýl písania je úsporný, presný, miestami ironický, s dávkou trpkého humoru. Autorka sa nerozpisuje a jednou vetou vie naznačiť viac, než iní autori na celej strane. A práve to robí čítanie zaujímavým, ale aj mierne znepokojujúcim.
Okrem osobných príbehov autorka otvára aj širšie témy – vojny, ekológiu, globálne problémy. Nič z toho nepôsobí nasilu, skôr ako prirodzená súčasť sveta, v ktorom sa postavy pohybujú.
A záver? Pre mňa určite nečakaný a silný.
Kemp je kniha, ktorá sa vie dostať pod kožu. Nejde o príbeh, ktorý vás pohltí dejom, skôr vás prinúti premýšľať o ľuďoch, vzťahoch a o tom, čo všetko si so sebou nesieme, aj keď si myslíme, že sme prišli oddychovať.
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
„Ať čekáte jakkoliv dlouho, čekání jednou skončí. Buď proto, že na to, co čekáte, přijde, nebo proto, že to, na co čekáte, už nepřijde. Ale skončí to.“
„... až zpětně pochopíte, kdo jste teď, chcete se zase vrátit k tomu, kým jste kdysi byli. Člověk se s časem mění, ale čas je rychlejší. Proto vám spousta věcí dojde, až když je pozdě. Většinou je dokonce příliš pozdě na uvědomění si, že všechno bylo fajn.“
„Všichni musíme nějak trávit čas, čím hezčí to máme, tím jednodušší to je. Pokud si to neumíte udělat hezké sami, můžete si někomu říct o pomoc.“