Kristína (neoverený zákazník)
Počas sviatkov nezabúdajme ani na tých, ktorí ich trávia v nemocniciach - s deťmi, v strachu, v boji so zákernou chorobou, v obavách o svojich blízkych…
Maminky z Motola nie je oddychové čítanie. Je to však výborná kniha. Pripomína nám to, čo dávno vieme, no často na to zabúdame - že pokiaľ nejde o zdravie, nejde o nič. A že tí, ktorí to hovoria, to väčšinou hovoria preto, lebo už zakúsili, aké je to mať zdravie nalomené… alebo oň prísť.
Česká spisovateľka Renáta Navrátilová rozpráva príbeh dvoch žien.
Natália je mamou malého Lukáška, ktorý je chorý a čaká ho operácia. Nemá oporu ani vo vlastnej mame, uviaznutej v zastaraných názoroch a vo vlastných skúsenostiach z výchovy. Akoby si neuvedomovala, že každé dieťa je iné. Ako čitateľka - možno mama, možno len veľmi empatická žena so silnými materinskými pudmi - to prežívate ťažko. Máte chuť vstúpiť do príbehu, Natálku objať a povedať jej, že v tom nie je sama. A že už na ulici, alebo v nemocnici - toľko, koľko ľudí na ľudskosť zabudlo, toľko ich ju v sebe ešte stále nosí.
Veronika trávi dni v nemocnici so svojou chorou dcérkou Karolínkou. A kým je pri nej, jej syn - jej druhé dieťa - ju začína odmietať. Tu to ako čitateľka znášate ešte ťažšie. Cítite nádej aj beznádej zároveň. Vidíte následky, samotu v srdci, ale aj snahu o pochopenie.
Dobrá kniha nestojí len na silnej téme, ale aj na spracovaní. A to sa Navrátilovej podarilo. Vie v čitateľovi vyvolať emócie, ale aj nádej a vďačnosť za to, čo má. Pracuje s nimi nenútene, a aj v tme dokáže zasvietiť svetlo.
Táto kniha môže byť skvelým spoločníkom v ťažkom období. Pre maminky. Pre každého. Pretože v žiadnej situácii nie je človek nikdy úplne sám.
Odporúčam všetkými desiatimi.