Kristy.books (neoverený zákazník)
Možno je to v nás je pomerne krátky príbeh (cca 260 strán), no zaoberá sa viacerými závažnými témami ako strata blízkeho človeka, telesné postihnutie, alkoholizmus, rodinné problémy, nízke sebavedomie, sebaláska, hľadanie seba samého a podobne.
V jednu zasneženú noc sa v múzeu Thomasa Edisona stretnú dvaja teenageri. Tegan je tiché dievča, ktoré na seba nerado putá pozornosť, čo sa jej však veľmi nedarí, pretože v okolí ju poznajú ako "dievča s tou rukou". Mac, naopak, patrí k obľúbencom školy, má veľa kamarátov a je úspešný futbalista. Každý do múzea zavítal z iného dôvodu, no ani jednému sa nechce ísť domov, preto sa rozhodnú, že tam spoločne zostanú cez noc. Poznajú sa už zo školy, no prehodili spolu len pár slov. Stačí len pár hodín strávených v priestore malého múzea a dozvedia sa o sebe veci, ktoré nechceli nikdy nikomu prezradiť.
Okolo oboch bolo zo začiatku veľa tajomstiev. Nevieme, čo sa im presne stalo, čo ich donútilo odísť z domu. Až postupne získavame určité útržky z predchádzajúcich hodín a dávame si dokopy všetky udalosti.
Tegan sa takmer celý svoj život trápila kvôli svoje ruke (narodila sa len s dvoma prstami, čo dosť poznačilo jej sebavedomie). Pred pár rokmi však jej život zasiahla ďalšia katastrofa a od vtedy len "prežíva". S mamou sa o tom veľmi nebavia, kamarátky jej zasa nerozumejú. Aj keď sa navonok tvári, že je v poriadku, jej blízki túto masku dávno prekukli. Má však jedno tajomstvo, o ktorom nikto netuší a ktoré ju ťaží na srdci. Tegan som v určitých veciach rozumela (tiež mám určité postihnutie, takže chápem, čím si prechádzala), no s mnohými jej rozhodnutiami som sa nevedela stotožniť. Človek je často zaslepený vlastnou pravdou, až si neuvedomuje, čo všetko má priamo pod nosom.
Na prvý pohľad sa zdá, že Mac má dokonalý život, ale nie je to pravda. Otec je alkoholik, s mamou sa hádajú, brat odišiel študovať, a tak je na všetky starosti sám. Zo všetkého je už dosť unavený, tak sa rozhodne aspoň na pár hodín zmeniť vzduch a nemyslieť na problémy, ktoré ho čakajú doma. Priznávam, že Mac mi bol viac sympatický.
V príbehu bolo viacero, povedala by som až filozofických myšlienok na zamyslenie. To sa mi na príbehu páčilo, rovnako ako fakty o Edisonovi, tie boli zaujímavé a niečo nové som sa dozvedela. Celkovo som však v príbehu postrádala niečo, čo by ma nadchlo, čo by ma primälo viac si užívať príbeh. Príbeh nebol zlý, to nemôžem povedať, ale bol to pre mňa taký priemer - nenadchne, ani neurazí.