Monika (neoverený zákazník)
Rudolf Sloboda vstúpil do literatúry v roku 1965 bez literárneho vzdelania rovno románom s priam provokačným názvom Narcis. Bolo to v dobách, kedy sa slovenská próza postupne odchyľovala od tradičného realistického rozprávania, aké sa presadzovalo po druhej svetovej vojne. Čitateľov zaujal inovatívnymi zmenami rozprávačských postupov, no aj v dnešnej dobe má čo ponúknuť.
Slobodov štýl je výnimočný. Postavy v jeho dielach, ktoré sú sčasti autobiografické, nielen analyzuje, ale doslova ich miestami provokuje, pristupuje k nim s vážnosťou aj iróniou, ponúka im rôzne možnosti riešenia ich problémov, no občas sa s nimi nemilosrdne pohrá.
Narcis je plný hlbokých filozofických úvah o živote, láske, šťastí, o tom, čo si človek môže želať a kam má jeho život smerovať.
„Môžeš si so mnou robiť, čo chceš, môžeš ma aj zabiť, len musím vedieť, že je to z lásky.“
"Každý je výnimočný svojím spôsobom. Stará pravda. No ľudia nevedia svoje najlepšie ja rozoznať."
Cez postavu Urbana Chromého Rudolf Sloboda „píše svoj život“, dotýka sa outsiderstva, alkoholizmu, spomienok na detstvo a rodinných problémov, samovraždy a vnútorného nepokoja, aký trápi mladých ľudí, ktorí nevedia, či naslúchať potrebe byť sám sebou a zariadiť si život podľa svojich predstáv, hoci v rozpore s tým, čo si myslí spoločnosť a rodina, alebo poslušne nasledovať nalinkované scenáre, ktoré sa od nich očakávajú.