Betty (neoverený zákazník)
SIMONA ROŠKOVÁ – NEPÝTAL SA, ČI TO ZVLÁDNEM
„To, čo som zažila ja, nebolo peklo. Bolo to niečo oveľa horšie.“
Neskutočne silný príbeh, ktorý mi rozdrvil srdce – a to viackrát. Autorka vôbec nešetrila svoju hlavnú postavu, Vandu. Jeden krutý úder za druhým a ja som pri utieraní svojich sĺz mala stále len tú istú otázku: Koľko toho ešte zvládne?
„Možno som bola len zmätená a prehnane vnímavá, no nepokoj v mojom vnútri silnel a menil sa na výstražné znamenie.“
Prvý úder, ktorý Vandu zrazil na kolená, bol, keď zistila, že jej snúbenec ju podvádza. Zo šťastnej nevesty sa behom pár sekúnd stala troska. Prečo to niektorí robia? Rozchod je aj tak ťažký – prečo treba bodnúť do chrbta toho druhého? Keď niečo nefunguje, treba to ukončiť a nie ešte viac ublížiť. Nikdy som toto nechápala! Spoločne vybudovaný život, veľké plány do budúcnosti… všetko bolo preč! Ako sa s tým Vanda vyrovná? Dá sa zabudnúť na zradu a odpustiť? Ako ďalej?
„V očiach mala súcit, ale aj niečo iné. Nepokoj. Možno strach, možno obavu, že sa mením na niekoho, koho už nepozná.“
Vanda po rozchode stála pred veľkým rozhodnutím. Stratila svoju lásku, bývanie aj zamestnanie. Čo ďalej? Praskla jej dokonalá bublinka, v ktorej žila, a svet už nevnímala farebný, ale čiernobiely. Buď – alebo! Musela sa v duchu prefackať a ísť ďalej. Vďaka jednej známej dostala pracovnú ponuku. Prácu, ktorá – ak ju prijme – ju poznačí na celý zvyšok života. Prácu, ktorá nenechá stopu len na jej tele, ale aj na jej duši! Ako sa rozhodne?
„Vždy je cesta, len ju treba nájsť. Spýtaj sa sama seba, či ťa to, čo robíš dnes, dovedie tam, kde chceš byť zajtra.“
Súdime! Súdime bez toho, aby sme poznali príbeh toho druhého. Toto je jedna z najväčších chýb nášho spoločenstva. Robíme si unáhlený názor, zaškatulkujeme človeka bez toho, aby sme zistili, čo sa mu stalo. A pritom by stačilo len počúvať a viac si všímať toho druhého.
„Možno nikdy celkom nezmizne, ale raz už nebudeš plakať každý deň. Už to nebude rana, ale jazva.“
Keď som si už myslela – a skoro sa aj začala tešiť – že sa jej začne dariť, život jej nadelil ďalší úder. Úder, ktorý bol ten najkrutejší v živote ženy! Plakala som spolu s ňou. Tento príbeh sa nedá čítať bez toho, aby sa čitateľovi nevynorila ani jedna jediná slza. Hlboko vás to zasiahne a myslíte na to ešte zopár dní po prečítaní. To je dôvod, prečo mám rada Simonkine knihy! Píše o nás – o skutočnom živote. Nedá si servítku pred ústa a dokáže neskutočne reálne a srdcetrhajúco opísať všetky emócie.
Čo bude s Vandou? Nájde si svoje šťastie, alebo jej to nie je súdené?
Knihu jednoznačne odporúčam! Je to silný príbeh, ktorý nám ukáže, že aj keď k nám život nebol milosrdný a postaví pred nás tie najťažšie prekážky, dokážeme sa opätovne postaviť a ísť ďalej. Každý z nás má v sebe silu – len niekedy trvá dlhšie ju nájsť.