Pri písaní tejto recenzie uvažujem, ako začať, ktoré pocity mám opísať ako prvé. Najlepšie to bude asi od začiatku. Musím priznať, že anotácia knihy a dokonca ani jej prvé strany ma príliš nezaujali. Lorin sa mi zdala nudná a naivná, vďaka čomu mi nebola sympatická a Ben bol pre mňa až príliš záhadný, a to natoľko, že mi to liezlo na nervy a nechcela som ani zistiť, čo skrýva. Tieto prvé pocity však veľmi rýchlo vyprchali a kniha ma začala baviť.
Nepamätám si na knihu, ktorá ma pobavila tak ako táto, najmä čítanie častí, ktoré opisovali “fighty” medzi Benom a Lorinou matkou Elvírou. Stále som si tie situácie predstavovala a poriadne ma rozosmiali. „Nespomínaj čerta lebo bude za dverami.“ ??
Veľmi pozitívne hodnotím príbeh tejto knihy, pretože vo mne vyvolal radosť, smútok, zvedavosť, smiech… Vzťah Lorin a Bena, ktorý sa vytváral, príbehy, ktoré si so sebou niesli a pomaly odkrývali, ako Ben dodával Lorin sebavedomie, to všetko mi bolo veľmi sympatické a spôsobilo to moje vysoké hodnotenie tejto knihy.
Niekedy mi Lorin svojou precitlivenosťou liezla na nervy, ako sa jej podlamovali kolená a nezvládala situácie, ale zistila som, že presne v tomto ju dopĺňa Ben a je to neoddeliteľnou súčasťou ich príbehu.
Veľmi kladnou stránkou knihy Nestrať mapu k môjmu srdcu je, že si získa čítateľov, ktorí majú radi romantiku, ktorí sa radi pri knihe pobavia, ale si aj poplačú, ktorí majú radi tajomstvá a ich odhaľovanie.
Veľmi sa mi páčila a som rada, že už 5. kniha od tejto autorky patrí do mojej knižnice a môžem si ju kedykoľvek prečítať opäť.
