Ak by bola kniha tak skvelá, ako hlása názov, zvyšné knihy tohto roka by mali fakt prúser. A to platí aj v prípade, ak by bol rovnako ‘úžasný’ celý rok 2026. Verím však, že “proroctvo” zostane namierené len na teátro v príbehu.
Budem stručná, pretože toto dobré nebolo.
Oceňujem, ale naozaj veľmi oceňujem rozsah príbehu. Na ani nie 200 stranách Braunová opísala neskonalú krásu hlavnej hrdinky(šokantné- všeeeetci ju chceli-ona nechcela nikoho), podivné zoznámenie sa s XXX, zlomené ego, opätovné stretnutie(tak toto nevymyslíš!), “králikáreň” na pracovisku, teatrálne žiarlivostné scény, patetické vyznania, láska ako hrom z “kde nič, tu nič” a! kto by neočakával bombu 10 strán pred koncom. Všakže?!? A ten koniec… ježkovi voči…
Neviem, možno je to vekom knihy, nie je to novinka, od vtedy sa mohla autorka výrazne posunúť, rovnako v tom môže mať prsty aj móda, pretože aj tento fakt na literatúre badať. Pravdou ale je, že tak, ako nevýhodou knihy môže byť málo strán, kedy autor musí napchať do chabého rozsahu zápletky, gradáciu deja, zvraty a pod, je to aj výhoda. V tomto prípade určite. Lucia má veľmi jednoduchý štýl, kniha sa čítala rýchlo, ale venovať jej týždeň a zápasiť s 500 stranami, to by som vzdala. Nežartujem. Dej predvídateľný, postavy hrozné(či už hlavné alebo vedľajšie), láska neuveriteľná, zvraty predramatizované. Za mňa je toto rozhodne neodporúčanie.