Románový debut ruského scenáristu Pavla Sanajeva Pochovajte ma za lištu je tragikomický príbeh sedemročného chorľavého chlapca Sašu Savalieva, ktorý žije s babkou a dedkom. Keď píšem tragikomický, tú komickú časť si v tomto prípade treba predstaviť naozaj drsnú, s poriadne trpkou príchuťou. Asi som suchár, ale moc som sa nenasmiala, skôr som sa na celý príbeh pozerala očami matky, driapalo mi srdce a držala som Sašovi palce. Saša nie je sirota, jeho matka nie úplne dobrovoľne prenechala výchovu svojho syna na starých rodičov a odišla za svojou láskou.
Jej občasné návštevy sú asi jediným svetlým bodom v živote malého chlapca, pretože inak je jeho každodenná rutina plná liekov, príkazov, zákazov, babkinych nadávok a hromženia. Román by sa dal rozdeliť na dve časti. V prvej cez naivný, detský pohľad autor priblížil, ako na malú, neskúsenú dušu vplývajú dospelácke naťahovačky, spory jeho matky so starými rodičmi a mnoho ďalších scén, ktoré za normálnych okolností rozhodne nepatria do typickej rodinnej idylky. Babkine neustále proroctvá o jeho skorej smrti kvôli chabému zdraviu ho dokonca prinútia k takýmto úvahám:
“Poprosím mamu, nech ma pochová u seba doma za lištu, vymyslel som si raz. Tam nebudú červy, nebude tam tma. Mama bude chodiť popri mne, ja sa na ňu budem pozerať cez škáru a nebude mi tak strašne, ako keby ma pochovali na cintoríne.”
Druhá časť vrhá svetlo na to, prečo sa jednotlivé postavy správajú tak, ako ich v prvej časti vnímame. Zrazu chápete, prečo chlapca týra vlastná rodina bez toho, aby si to niekto vôbec uvedomil. Súcitíte, no máte zároveň chuť ich všetkých prefackať.
Je to príbeh o rôznych formách lásky, naozaj netradičných uhloch pohľadu na lásku, ktorý vám vyrve srdce z hrude. Fantastický preklad Jána Štrassera robí z tohto diela naozaj skvelý čitateľský zážitok.