Lukáš Hamara (neoverený zákazník)
Asi všetkým poviedkam (možno s výnimkou exhibujúceho Benkoviča, ktorého poviedka ma otrávila) by som dal hodnotenie 3 alebo 4 hviezdy. Autori sú veľmi šikovní a citliví, ich mikrosvety veľmi uveriteľné. Highlighty sú pre mňa asi Beck, Zacharová, Ziegler a Hoferica (ktorého vtipná štylizovaná poviedka sa možno až trochu príliš ponáša na film Get Out :) Čo ma však na všetkých poviedkach negatívne prekvapilo, sú ich námety, viacmenej všetky založené na tvrdom sociálnom realizme slovenských sídlisk a dedín. Všetky zachycujú malé príbehy malých utrápených jednotlivcov zo Slovenska a ja sa pýtam: To Slováci nevedia snívať? Nepíšu veci trochu fantasknejšieho charakteru? A tým nemyslím iba sci-fifantasy žánre, ale čokoľvek s väčšou mierou štylizácie, čokoľvek surreálnejšieho charakteru, čokoľvek "uletené". Osobne ma práve taká literatúra ťahá ku hviezdam, zatiaľ čo čítať po sebe deväť takýchto poviedok ma mentálne uzemnilo v smutnom svete slovenských reálií a problémov v ktorých žijem každodenne. Alebo sú to preferencie poroty súťaže, ktoré uprednostňujú poviedky tohto "osobnejšieho" a realistickejšieho charakteru?