Musím sa priznať, že som nemala veľké očakávania od tejto knižky, keďže bežne takýto typ príbehov nečítam. Ale vďaka tomu, že som nemala vysoké nároky na knižku som dostala úžasný čitateľský zážitok. Do príbehu som sa ponárala jemne a pomaly, čo myslím tentokrát v dobrom zmysle slova. Do Baileyho som si zamilovala. (I keď mal tento pes viac životov a mien, pre mňa bude navždy Bailey ) Zamilovala som sa do autorovho štýlu písania a zamilovala som sa do samotného príbehu. Možno ešte viac ako do filmového spracovania, ktoré som videla skôr. A myslím, že to je tak dobre, pretože ak by som si ho pozrela po dočítaní knihy, asi by ma až tak neohúril. Vysvetlím prečo a myslím, že každý knihomoľ ma bude chápať. V knižke toho bolo omnoho viac plus sa to aj líšilo od deja vo filme. V knihe išiel autor do hĺbky, čiže som mala možnosť spoznať viac ľudí, ktorí boli súčasťou Baileyho života (alebo on ich), mala som možnosť viac sa k postavám citovo naviazať. Kniha mi pomohla pochopiť niektoré miesta vo filme, v ktorých mi chýbal akýkoľvek cit k postavám. Záver knihy bol pre mňa veľkým a hlavne smutným prekvapením. Absolútne som nečakala, čo sa stane a aj mi ušla slza (aj dve slzy). Záver nebol jediným momentom kedy som plakala. Zároveň sa v knižke objavujú aj humorné situácie, pri ktorých sa neudržíte a nahlas sa rozosmejete. Teda, aspoň ja som to tak mala. Ak ste sa knižke vyhýbali z rovnakého alebo iného dôvodu ako ja, mali by ste to napraviť a vyskúšať. Možno vás to prekvapí tak ako mňa. Už pri čítaní knižky som si robila v duchu zoznam ďalších autorových knižiek, ktoré si musím zaobstarať domov a prečítať si ich. Autori, ktorí ma donútia si prečítať aj ďalšie ich knižky, sú pre mňa páni autori.