Monika (neoverený zákazník)
Máte chuť na príjemne strávené, snové putovanie po portugalskom Lisabone počas horúceho júlového dňa?
Taliansky spisovateľ Antonio Tabucchi v útlom románe Requiem (Halucinácia) blúdi ulicami Lisabonu a vďaka plánovaným i náhodným stretnutiam s rôznymi ľuďmi sa snaží objasniť to, čo v jeho živote zostalo nevysvetlené. Celé putovanie pôsobí magicky, tajomne, hranica medzi živými a mŕtvymi sa stiera, preto čitateľ môže uvažovať, ktoré stretnutia sú skutočné a ktoré sú len akýmsi snom, halucináciou… V pozadí môžete vnímať portugalskú kultúru, jazyk i kuchyňu, aby ste dokonale nasali atmosféru, ktorá učarovala aj autorovi.
V druhej časti vysvetľuje okolnosti, ktoré ho priviedli k tomu, aby knihu napísal po portugalsky, objasňuje vznik knihy z viacerých hľadísk a uvažuje nad významom hlasu, hudby, snov, zmyslovým vnímaním, pretože sú podstatnou ingredienciou románu.
Mňa táto časť mimoriadne potešila, zaspomínala som si na školské časy, pretože sa dotýka aj jazykovedných otázok, spomína napríklad pražský lingvistický krúžok či Saussurov pohľad na langue a parole. Všetky tieto vsuvky umožňujú nazerať na text z rôznych uhlov pohľadov, takže si ho môžete po čase vychnutnať znova a vždy vám v mysli zostane iný detail, zaujímavá myšlienka (ktorých je v diele neúrekom).
Na záver vám už len vypichnem aspoň jeden citát a odporúčam ju každému knižnému gurmánovi :)
“Hlasy. Keby len bolo možné premietnuť do slov všetky emócie, čo v nás vyvolali hlasy tých, ktorých sme počas života milovali! A predsa ich nosíme v sebe, v najhlbšej časti nášho vnútra, ako poklad ukrytý v skrinke, ktorú nechceme ukázať ani živej duši a od ktorej nik iný nemá kľúče.”
O výborný preklad sa postarala Lenka Cinková.