Verči (neoverený zákazník)
Uložte naše kosti do polnočnej pôdy bola ako temná, gotická cesta s pochmúrnou až ťaživou atmosférou a práve tá atmosféra bol ten TOP, vďaka ktorej si ma kniha získala a doslova ma opantala.
Hlavnými postavami sú tri ženy, ktorých osudy sa odohrávajú v rôznych časových obdobiach a rovnako je aj stavaná kniha. Teda dej je písaný z pohľadov a obdobia každej z nich a ja som od začiatku čakala, kedy a ako sa ich životy prepoja. Najviac ma zasiahla prvá žena, María. Vryla sa mi pod kožu a cítila som z nej ťažobu a jej nespokojnosť so životom najintenzívnejšie. Páčila sa mi jej inakosť a zároveň nevinnosť a chtíč žiť inak a nie tak, ako jej to predurčili druhí. Najmenej ma bavila súčasnosť, teda Alice. Chýbalo mi úplne vyšperkovanie postavy, ako pri ostatných postavách. Mala som pocit, že mi je knižne najvzdialenejšia, že som si k nej nevytvorila žiaden vzťah a jej charakter nebol úplne dotiahnutý, rovnako ako aj táto dejová línia. Čo sa týka Sabine a Charlotte, táto pasáž bola najakčnejšia. Nebola už taká poetická, ale plná hnevu a doslova skazenosti.
Dej má pomalé tempo. Plynie kľudne bez špeciálnych vzratov, ak nerátame konečné tempo. Je presiaknutý bolesťou a neprávosťou a čo ma prekvapilo, tak aj LGBT linkou. Zo začiatku mi to nebolo veľmi po chuti, ale čím viac som sa do knihy ponárala, tým viac som sa s tým vžila, až mi to prišlo prekvapujúco prirodzené, akokeby iné vzťahy ani neexistovali a presne takto to má byť v tomto "upírskom svete".
Po dočítaní knihy si v sebe nesiem pocit ťažoby, ale tej pozitívnej, že som príbeh precítila a presne takto sa vždy cítim po dočítaní kníh od úžasnej @veschwab
?? Poetický štýl písania, nápaditosť v spojení s dokonalým prevedením od @slovart_vyd je jednoducho "must have".